POTOPA

Režisérovi Martinovi Gondovi v novinke Potopa sa podaril vcelku olympijský výkon. Vo svojom kino debute celkom umne klame telom. Napriek tomu, že ide o Gondovu celovečernú prvotinu, kombinuje v nej remeslo ostrieľaného filmového veterána s novými a aj staronovými postupmi.

Primárne ale bilancuje osemdesiatky minulého storočia bez servítky a nostalgických klapiek na očiach a páčidlom vyťahuje zo starej socialistickej skrine kolektívneho kostlivca, na ktorého väčšinová spoločnosť prevažne zabudla alebo vytesnila z povedomia.

Gondova novinka tak spája dve premenné, ktoré sa môžu v nešťastnom pomere biť ako oheň a voda. Potopa totiž diváka nielen pribije ku kino sedačke sugestívnym rozprávaním, ale dokonca aj nevtieravo edukuje.

Zabudnutá lekcia histórie

Vodná nádrž Starina na východe Slovenska existuje od konca osemdesiatych rokov a je zdrojom pitnej vody pre viac ako 300-tisíc obyvateľov. Režisér Martin Gonda sa v Potope rozhodol vyrozprávať príbeh, ktorý stojí v tieni veľkého socialistického budovateľského „eposu“. Obec Ruské totiž patrila k niekoľkým rusínskym obciam, ktoré stáli práve v ceste „pokroku“ a bolo nutné ich vysídliť. Napriek tomu, že príbeh nádrže Starina sa z čisto pragmatického pohľadu a odstupom dekád môže javiť ako operácia civilizovania divokého a spiatočníckeho kraja, Gonda ignoruje čiernobielu agitačnú optiku a sústreďuje sa na osudy ľudí vytrhnutých z koreňov a domovov.

Expozícia Potopy tak štartuje symbolicky. Základoškoláčka Mara drhne oblečenie v potoku za dedinou a zurčiaca voda akosi predznamenáva budúci osud obce. Mara, Ruské a celý jej život sa ocitol na križovatke, vlastne križovatkách a slepých uličkách. Mara končí základnú školu a rozhliada sa po strednej, obyvatelia Ruského sa doslova modlia za svetlejšie zajtrajšky a nad dolinou visí katastrofa.

Dievča a potopa

Gonda tak sústreďuje pozornosť na Marin osud a jej vzťah s autoritárskym otcom, ktorý si nevie predstaviť, že zbalí kufre a dedine ukáže chrbát. Rovnako mu príde nepredstaviteľné, že sa mu Mara nepodriadi a po škole nenastúpi na sninskú učňovku. Mladé dievča sa rozhodlo ale pre kariéru pilotky a svoju budúcnosť vidí na košickej vojenskej leteckej škole.

Režisér tak príbehu o konci dediny sekunduje intímnym bojom Mary o jej budúcnosť a snom o pilotovaní sofistikovane ilustruje jej túžbu po osamostatnení, vzoprení a slobode. Metafora krídiel a slobody je síce ľahko rozpoznateľná a do istej miery prvoplánová, no do historky o konci jednej rusínskej obci logicky zapadne. Mare osud a scenáristi pod nohy prihrávajú jedno poleno za druhým a podobne ako dedina aj ona sa musí postaviť frustrujúcim zajtrajškom.

Potopa sa síce vracia k mokvajúcej jazve bývalého režimu, ktorý, keď civilizoval, tak lietali triesky, končili obce a aj národná identita, no zároveň ide o príbeh emancipácie. Autori rozohrali na pozadí veľkej katastrofy jedného údolia generačný konflikt, kde proti sebe stoja dva tábory. Jeden z nich si chráni svoj kúsok zeme, tradície a korene, druhý sa chce pohnúť ďalej a nechať dedinu pochovanú históriou a tsunami plánovanej vodnej nádrže.

Ostrieľaný remeselník

Napriek tomu, že Gonda Potopou v rámci celovečerného kina debutuje, s tempom filmu narába so zručnosťou dlhoročného remeselníka. Keď potrebuje vie až freneticky na seba „nasekať“ obrazy a situácie a pohrať sa so strihovou kolážou. Naopak, keď potrebuje pribrzdiť, rytmus zvoľňuje. Film tak drží pevne v opratách, a to napriek tonu, že v poslednej tretine snímka trochu chaoticky prepína medzi obrazmi obce a mesta, až sa v rozšafnej dramaturgii môže divák mierne strácať.

Kapitolou samou o sebe sú herecké výkony nehercov. Gondovi sa podaril zohnať dokonalý ansámbel nehercov a mladých hercov, ktorí zatiaľ nie sú v domácej produkcii príliš okukaní. Práve svieži kasting, ale aj takmer celá snímka v rusínskom nárečí, film posúva až k nevídanej autenticite a civilnosti.

Potopa tak nie je len takmer do bodky vycibreným remeselným majsterštykom, ale vracia sa k zaprášenej kapitole modernej histórie Slovenska, ktorá vie aj v súčasnosti ponúknuť univerzálne motívy a témy. Či už ide o hľadanie vlastnej individuality a šťastia v ekosystéme režimu, ktorý budoval a nechával po sebe doslova potopu alebo o ignorovanie regionálnej hrdosti a koreňov.

Potopa (SR / ČR / Poľsko, Belgicko, 2025. 125 min.)
Réžia: Martin Gonda. Scenár: Martin Šuster, Dominika Udvorková, Martin Gonda. Hrajú: Sára Chripáková, Jozef Pantlikáš, Katarína Babejová, Vladimíra Štefániková, Michal Soltész, Vladimír Čema, Stanislav Pitoňák, Svetlana Škovranová ...