Pavol Barabáš v novom dokumente odhaľuje kmeň, ktorý čelí zániku |
Na MFF Febiofest sa hral len v regiónoch, aj to mu však stačilo na to, aby sa stal tretím najnavštevovanejším filmom festivalu. Pavol Barabáš sa vo

Na MFF Febiofest sa hral len v regiónoch, aj to mu však stačilo na to, aby sa stal tretím najnavštevovanejším filmom festivalu. Pavol Barabáš sa vo svojom najnovšom dokumentárnom filme Suri vydal proti prúdu času na dobrodružnú cestu k prírodnému kmeňu, ktorý etiópska vláda pomaly, ale isto likviduje. Kde sú hranice pri honbe za bohatstvom, sa spýta po skončení filmu každý z nás. V oblasti juhozápadnej Etiópie izolovane žije pôvodný africký kmeň Suri. Spoznáme ich napríklad podľa žien, ktoré si často vkladajú do spodnej pery hlinené tanieriky – labrety. Je to spolu s maľovaním tiel bielou hlinkou a skarifikáciou ich najvýraznejší znak. O Surmoch sa hovorí ako o hrdých, nebezpečných a nebojácnych ľuďoch. V živote je pre nich najdôležitejší ich dobytok a sloboda. Nechcú nič iné, len žiť ďalej ako doteraz, pokojne a tradične ako ich predkovia. Pred pár rokmi však na ich území objavili ložiská ropy a zlata, čo výrazne zmenilo názor etiópskej vlády na osady Surmov. Určuje im nové pravidlá, zakazuje tradície, pripravuje ich vysídlenie a tichú likvidáciu na vlastnom území. Sú negramotní, nemajú doklady o vlastníctve pôdy, čo celý proces zjednodušuje. Surmovia sa teda aktívne bránia ako vedia – samopalmi. Otázkou ostáva, dokedy budú schopní vzdorovať. Expedícia v zložení Pavol Barabáš, Ivan Bulík, Miroslav Dušek, Matej Fabiánek a Tomáš Lukačovič splavila v roku 2012 pravdepodobne ako jedna z prvých posádok tajomnú a neprebádanú rieku Godžeb, ktorou sa chceli dostať na juh územia. „Mali sme len nejasnú predstavu o rieke, jednoduché, neisté mapy zo satelitu,“ hovorí Ivan Bulík. Cieľom však bolo bližšie spoznať kmeň Suri a zdokumentovať ich spôsob života skôr ako úplne vymizne. „Africký kmeň Suri, ktorý žil doteraz izolovane na etiópsko – sudánskej hranici, bol pre mňa synonymom slobodných ľudí – nezávislých od okolitého sveta. Teraz stojí pred existenčnou hrozbou,“ hovorí Pavol Barabáš. Po 200 km sa plavba cez africkú divočinu končí. Ďalej pokračuje režisér vo dvojici s Ivanom Bulíkom pešo na odľahlé územia kmeňa Suri. Na dlhom putovaní po surmských osadách, sa aj nám, divákom, vďaka kamere Pavla Barabáša, otvára dovtedy záhadný svet ukrytý hlboko v horách. Uvedomujeme si jeho krehkosť, no zároveň silu a pýtame sa sami seba, prečo nás vidina materiálneho bohatstva zaslepuje až natoľko, že nevidíme dôsledky, ktoré náš blahobyt v treťom svete spôsobuje. Film je dôležitým nielen preto, že sa stáva možno jedným z posledných materiálov o tomto kmeni, ale aj preto, že ponúka možnosť začať o probléme hovoriť. Autor filmu kladie divákom provokatívnu a znepokojivú otázku, za akú cenu čerpá ekonomicky vyspelý západný svet svoj luxus a ako svojím životným postojom a konaním ovplyvňujeme aj životy, o ktorých ani netušíme, že existujú. Dokumentárny film Suri prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov, prvýkrát v distribučnej premiére 21. mája, pričom v Bratislave bude uvedený osobne režisérom Pavlom Barabášom.
O režisérovi Pavol Barabáš Pavol Barabáš je autor širokej škály filmov o Vysokých Tatrách. Verejnosti je skôr známy tvorbou dobrodružných dokumentov. Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých sa človek dostáva až za hranicu svojich možností. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k tejto Zemi. Má za sebou niekoľko objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guiney, cez spoluobjavenie megajaskyne na stolovej hore Chimantá až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde. Pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu a prešiel najťažší kaňon sveta Trou de Fer. Za svojich 35 filmov dostal množstvo ocenení po celom svete. V roku 2011 mu v talianskom Trente udelila Medzinárodná aliancia horských filmov osobitnú cenu GRAND PRIX za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnom filme s vysokohorskou, horolezeckou a objaviteľskou tematikou v extrémnych častiach sveta. |
NAJČÍTANEJŠIE |
- 79. ročník ocenení BAFTA v znamení filmov Jedna bitka za druhou, Hriešnici, Franke
- Zlatého medveďa si zo 76. Berlinale odniesla dráma Yellow Letters. Cena pre najlep
- Obama mal pravdu. Mimozemský parazit z mrazáku zaútočil. 142. epizóda podcastu Ver
- "Búrlivé výšiny" - vzťah Cathy s Heathcliffom je bezhranične toxický a devastujúci
- Tvorcovia Terminátora, Jamesa Bonda aj čerstvý víťaz zo Sundance zavítajú do Brati
- Historický úspech v Londýne: Pán nikto proti Putinovi získal cenu BAFTA za najlepš
- Stream novinky: Den svenska länken, Wild Boys: Strangers in Town, 56 Days, Being G
- Fontána pre Zuzanu, Rabaka, Peacemaker. Bratislava ako filmová kulisa. Podcast Uli
- Oscaroví nominanti, oceňované tituly i spomienka na slovenskú filmárku. O dva týžd
- Drobná nehoda, film iránskeho režiséra Džafara Panahího, ocenený Zlatou palmou z C
























