6.0

Filmová recenzia

Kino je zaujímavé epicentrum fiktívneho a čiastočne aj reálneho diania. Chodíme si doň zväčša oddýchnuť, vstrebať zážitky iných a zistiť, že náš svet nie je nakoniec až taký zlý. Alebo je? Po zhliadnutí tejto drámy si uvedomíte skôr opak... život je príliš ťažký.

O ťažkostiach života by vám mohol rozprávať Manual Jordan prakticky neustále. Aj o nepriazni osudu, ktorá nás posúva v nesprávnom čase na nesprávne miesta, aby sme mohli pykať nasledujúce desaťročia. Jordan to vie tiež, sám si totiž odsedel 22 rokov väzenia, a tak mal dosť času na to, aby rozmýšľal o tom, aký je život príliš ťažký. Celých 22 rokov! Chvíľami sa pýtate sami seba a nepriamo aj jeho, či mu to čakanie stálo za to resp. ako vôbec dokázal celé dve dekády vôbec vydržať, čakať až do konca svojho trestu a nehodiť si niekedy v polovičke trestu mašľu, aby svoje trápenie ukončil. Lenže Manual Jordan je síce šupák a na prvý pohľad ľahko zaraditeľný houmlesák alebo jednoduchšie označený ako životná troska, lenže na druhej strane sa v jeho vnútri odohráva príliš mnoho, aby bol po lopate odsúdený.

Celých 22 rokov zízal na novinový ústrižok tváre obete. Neúmyselná vražda tínedžera pri pokuse o lúpež, to je zločin, ktorý spáchal a pre ktorý tu sedel takmer štvrť-storočie a hľadal pokánie, vykúpenie alebo... riešenie. O tom, že ho nenašiel svedčí celý film.

Manual Jordan nikoho nemá - nikomu tak nekomplikuje život a o to viac si ho môže skomplikovať on sám. Nikto nevie, čo sa deje v jeho hlave (hoci divák sediaci v šere kina sa o to pokúša) a možno to nevie ani on. A preto sa po vypršaní trestu neustále vracia na miesto činu, ktoré zmenilo chronologicky polovicu jeho života a pragmaticky prakticky celý. Vy zatiaľ neviete prečo a možno to netuší ani jeho vnútro... ale určite stojí za pokus vydať sa tam a možno nájsť svoje odpustenie, vykúpenie či ďalší smer života...

Muž, ktorý zabil je dráma ako remeň. Ťažká, psychologicky dlhá a veľmi pomalá. Trvá necelých 100 minút, no autori sa vám snažia navodiť pocit, ako by trvala celých Jordanových 22 rokov vo väzení. Dej sa odohráva iba veľmi pomaly a skladá sa viac z hľadania ako nachádzania. Navyše pomalosť umocňuje aj určitá klaustrofóbia - snímka sa stále sústredí na nakrúcanie rôznych ošarpaných interiérov a hľadanie zmyslu vám vôbec neuľahčuje. A to už nehovoríme o tom, že celý príbeh sa odohrá na niekoľkých miestach a najmä jednej zasneženej ulici.

Od takého filmu nemôžete čakať super-prepracovaný dej, ale pohľad do duše človeka v hlavnej roli a stať sa bedrami nesúceho jeho osud a hľadať spolu s ním... Čo? To je dobrá otázka, na ktorú často nevie odpovedať ani on sám. Možno práve preto obsahuje film aj pár výborných vedľajších rolí ako napríklad Morgana Freemana, Holly Hunter alebo Kirsten Dunst. Pretože na otázky je potrebné získať odpovede a tie vám niekto musí dať. Trojica vedľajších rolí je výborná a Billy Bob Thornton si už niekoľko šupákov odrených životom zahral tiež niekoľkokrát. Tentokrát odvádza osvedčený štandard, no na oscarový výkon z Plesu príšer akosi nedosahuje. Možno je nutné hľadať chybu inde...

I keď otázka by mohla znieť, čo je chybou a čo skutočným zámerom. Je to ťažkopádnosť filmu, relatívna jednoduchosť scenára, príliš jednoduchá, no nejednoznačná réžia alebo fakt, že toto je excelentný príklad diela, kde zvíťazila forma nad obsahom a všetci tvorcovia sa snažili naplno, ale aj tak ich snaha nebola dostatočná.

Muž, ktorý zabil je zvláštny, ťažký, moralizujúci a čiastočne aj deprimujúci film. Musíte mať naň jednoznačne čas a chuť, inak sa vám môže jednoducho stať, že ho ani nedopozeráte dokonca. Ale ak sa pripravíte na veľmi dobré herecké výkony a ťažko pertraktovanú látku, možno v ňom nájdete to, čo hľadáte. Keď sa pozerám na osud Manuala Jordana, možno budete jediní, ktorým sa niečo nájsť podarí. Možno...

Levity (Francúzsko/USA, 2003, 100 min.)
Réžia: Ed Solomon. Scenár: Ed Solomon. Kamera: Roger Deakins. Hudba: Mark Oliver Everett. Hrajú: Billy Bob Thornton, Kirsten Dunst, Morgan Freeman, Holly Hunter, Dorian Harewood, Luke Robertson