Pád veľryby: Potápača prehltne vorvaň obrovský a má presne 60 minút, kým mu dôjde kyslík

Málokto si nie šťastný vzťah s otcom lieči v hlbinách oceánu. 17-ročný Jay Gardiner však práve to potrebuje, pretože jeho otec bol potápač, ktorý prišiel o život práve pod hladinou. Nešťastie však chodí po ľuďoch a v tomto prípade práve po mladíkovi, ktorého prehltne veľryba. Kyslík dochádza a Jay bojuje o vlastnný život. Nappínavé podoceánske dobrodružstvo príde do našich kín 15. októbra.

Pád veľryby je psychologický survival thriller o potápačovi, ktorého prehltne vorvaň obrovský, pričom na záchranu života má iba 60 minút, kým sa mu minie kyslík. Hlavným hrdinom je 17-ročný Jay Gardiner, ktorý sa vydáva na nebezpečný ponor do oceánu pri pobreží Kalifornie. Jeho cieľom je nájsť pozostatky svojho zosnulého otca, s ktorým mal komplikovaný vzťah a ktorý v mori spáchal samovraždu. Jay chce touto riskantnou misiou nájsť vnútorný pokoj a odpustenie.

Dej sa dramaticky zvrtne, keď sa v jeho blízkosti objaví obrovská chobotnica a vzápätí na ňu zaútočí hladný vorvaň obrovský. Jay sa nešťastnou náhodou ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a veľryba ho prehltne zaživa. Uväznený v prvom zo štyroch žalúdkov obrieho cicavca musí Jay bojovať s ubúdajúcim kyslíkom (v potápačskej fľaši mu zostáva vzduch len na jednu hodinu) a tiež aj s agresívnym prostredím. Obklopujú ho žalúdočné kyseliny, tma, nedostatok vzduchu, neustály tlak a v neposlednom rade aj s vlastnou psychikou. Aby prežil, musí prekonať klaustrofóbiu a vyriešiť si v hlave traumu z toxického vzťahu s otcom. Jeho otec bol totiž skúsený potápač a práve jeho staré lekcie a rady sú jedinou vecou, ktorá môže Jaya v útrobách veľryby udržať pri živote.

V hlavných úlohách filmu sa predstavia Austin Abrams, Josh Brolin a Elisabeth Shue. Film režíroval Brian Duffield, scenár vznikol na motívy knižného bestselleru do spisovateľa Daniela Krausa.

Nielen filmu, ale ešte pred ním samotnej knižnej predlohe predchádzal veľký výskum jej autora Daniela Krausa, ktorého zaujal príbeh dovch kajakárov, ktorých takmer zjedla veľryba. Začal sa zaoberať myšlienkou, či je to vôbec fyzicky možné, aby sa človeku niečo takéto stalo. Strávil týždne výskumom vorvaňov. Konzultoval s viacerými vedcami a odborníkmi na morský život, vrátane Lary Horstmannovej, prodekanky pre výskum a riaditeľky oddelenia morských vied na Aljašskej univerzite, a dr. Joy Reidenbergovej, profesorky lekárskeho vzdelávania a porovnávacej anatómie na Icahnovej lekárskej fakulte na Mount Sinai v New Yorku. Zistil, že vo všeobecnosti človeka nemôže prehltnúť veľryba - pokiaľ to nie je vorvaň. „Hrdlá väčšiny veľrýb nie sú až také veľké, takže neprehltnú nič obrovské,“ hovorí Kraus. „Ale vorvane celý deň hltajú obrovské chobotnice, takže majú dostatočn veľké hrdlá.“

Knižná predloha „na počkanie‟

Bolo to počas rozhovoru, ktorý Kraus viedol s Dr. Philom Claphamom z Aljašského centra rybárskych vied v Seattli, jedným z popredných svetových odborníkov na správanie veľrýb, keď sa Kraus dozvedel, že hoci sa to ešte nikdy nestalo, mohlo by sa to stať. Kraus si to rýchlo overil u dvoch ďalších odborníkov na veľryby a do 24 hodín začal písať knihu. V jeseni 2023 knihu dokončil a ako bol sľúbil Brianovi Duffieldovi, poslal mu ju na prečítanie. Režiséra zaujal ani nie príbeh o prežití, pretože ten očakával. Zaujal ho príbeh vysporiadania vzťahu medzi otcom a synom, ktorý tvorí značnú časť príbehu. Duffield bol v tom čase čerstvým otcom a príbeh ním veľmi pohol. Ihneď po prečítaní vedel, že je to projekt, na ktorom chce pracovať.

Od plánu prišlo ku skutkom veľmi rýchlo, no príprava na filmovačku bola tiež vskutku netradičná. Austin Abrams sa totiž pripravoval okrem iného aj tak, že trávil čas s veľrybami. Ešte pred začiatkom hlavného natáčania mal príležitosť navštíviť spolu s Patrickom Dykstrom, uznávaným dokumentaristom zaoberajúcim sa veľrybami, rezerváciu veľrýb kasuár v blízkosti ostrova Dominika v Karibiku, kde mali možnosť potápať sa a pozorovať veľryby kasuáry v ich prirodzenom prostredí. „Austin ma oslovil s prosbou, aby som ho zoznámil s vorvaňmi v reálnom svete a pripravil ho na proces ponorenia sa pod vodu, aby sa s nimi mohol potápať,“ vysvetľuje Dykstra. „Povedal: ‚Pozri, budem vo vnútri brucha vorvaňa, takže to chcem urobiť čo najautentickejšie.‘ Obaja sme sa zhodli, že najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je stráviť nejaký čas pod vodou so skutočnými vorvaňmi – pozorovať, ako reagujú, vnímať ich atmosféru a energiu, a nechať, aby táto skúsenosť ovplyvnila stvárnenie postavy.“

Okrem toho Austin absolvoval kurz potápania, a tak je z neho dnes certifikovaných potápač, ktorý svoj prvý kontakt s veľrybami popísal ako priam surreálny.

Samotné nakrúcanie prebiehalo od júna do septembra na lokáciách v Kalifornii, vrátane Monterey, San Pedra a ostrova Catalina, ale tiež v interiérových štúdiách. Zaujímavosťou je, že tvorcovia sa snažili čo najväčšie množstvo lokácií použiť práve tých, v ktorých sa dej odohrával aj v knihe.

Nenechajte si ujsť veľký príbeh o prežití, nielen tom fyzickom, ale aj prežití vnútorných tieňov, tráum, krívd a smútku vlastnej duše.