Madam slúžka ohýba ľahký nápad, no ku koncu stráca tempo

Ukážka tentokrát neklame a spolu s názvom je jasné, o čo autorom ide: zhodou okolností chcú zo slúžky urobiť pôvabnú ženu, do ktorej sa pri návšteve zamiluje zazobaný Ír, čo by mohol Španielke zmeniť život. Otázne je, či jej tajomstvo vydrží, ako sa so situáciou vyrovnajú jej zamestnávatelia a aké zábavné situácie táto nenápadná premena prinesie.

Madam slúžka sa od začiatku sústredí na vypointovanú scénu večere, kde sa majú zísť všetci hostia, aj niektorí nečakaní či nepozvaní. Od úvodu, kedy zistíme, že hostitelia nemajú úplne „čisté“ manželstvo (zálety, možné dlhy, nesúrodé fungovanie) cez príchod synáčika až po nepárny počet stoličiek, ktorý treba nahradiť. Maria prichádza na rad ako z núdze cnosť (plus pozná dom i organizátorov), pričom sa prejaví nečakane dobre, čo stačí na očarenie spolusediaceho. Tým, že nikto nechce prezradiť identitu záhadného ženského hosťa, sa začína situácia ďalej zauzľovať a jej rola sa presúva do civilu.

Zatiaľ čo scény príprav a realizácie večere sú na vysokej úrovni vďaka pestrosti hostí a absurdných situácií, ďalší vývoj už trošku stráca dych. Dôvodom je nastupujúca monotónnosť – Maria prepadne do fázy zamilovanosti, čím robí chyby, súčasne sa už ďalej nedá tajiť jej skutočné živobytie a navyše sú jej zamestnávatelia značne protivní. Istý pôvab si Maria prenáša aj do ďalších scén, avšak autori ju posielajú do roly, kde sa tvári  ako Popoluška v strednom veku, ktorej nechce takmer nikto dopriať štipku šťastia. Súčasne je trošku v kontraste – na večeri po pár pohároch vínka je šarmantná postava, no neskôr sa trápi takmer ako tínendžerka. Ale dobre, na vyjadrenie zamilovanosti to stačí a Rossy de Palma hrá celkom zaujímavo a uveríte jej rolu mamy, ktorá zarába na lepší život svojej ratolesti.

KINEMAVIDEO4512.

Väčšou neznámou môže byť pre divákov manželská dvojica. Toni Colette si tu strihla neskutočnú blonďavú mrchu a vykorisťovateľku zároveň. Chvíľami sa tvári ako med, neskôr ako najhorší jed, čo je zlá správa nielen pre Mariu, ale mnohých divákov. Mnohí by ju najradšej okamžite vyfliaskali, lebo to čo predvádza ako manipulatívna hostiteľka či nedocenená žena, je neuveriteľné. Na druhej strane je herecký výkon veľmi dobrý, máloktorá herečka by prechádzala takto z jednej scény do druhej. Otázne je, či budete oceňovať iba jej rolu a výkon alebo sa s ňou dokážete aj niekedy stotožniť.

Harvey Keitel dostal zvláštnu postavu – chvíľu ťuťmák, inokedy odhodlaný chlap, čo ide za cieľom. Na ňom však vidieť istú nevyrovnanosť komédie – píše zaujímavé charaktery hrdinov, no nedokáže naplno vysvetliť ich správanie. A schovať za to, že jednoducho takí sú, to nestačí. Keitel by na jednej strane doprial Marii troška šťastia, ale len po istú hranicu. Nehovoriac o jeho avantúrach, nevyjasnenej pozícii v manželstve a nie príliš čistej hre. Keitel síce manžela nehrá výrazne, ale má výborné repliky.

Madam slúžka sa dá rozdeliť na tretiny – prvá je najlepšia a napĺňa predpoklady, druhá je tiež on par s očakávaniami, no vo finálnej, kedy sa musia isté veci preklopiť, to začína trošku haprovať. Strácate vieru v postavy, opúšťa vás záujem, snahy iných už nevnímate naplno a hoci o dramatické momenty nie je núdza, už to na vás silno nepôsobí. Osobne to dávam za vinu režisérke Amande Sthers, ktorá má pred 40 a toto je iba jej druhý film, takže ešte úplne hladko nedokáže preklenúť jednotlivé scény a ich dopad na diváka. Mať dobrých hercov nestačí – a keďže si film aj napísala, podobne ako pri Star Wars Episode VIII, aj tu platí pri autorskom počine, že lepšie ide réžia ako scenár.

Sčasti je to škoda, lebo ten potenciál bol vyšší ako iba európska Popoluška pre vyššie ročníky. Snívať o lepšom živote chce každá hrdinka (i väčšina divákov), no tu sa veľa vecí načrtne a posledných päť minút ich neuveriteľným spôsobom utrhne. Ťažko odhadnúť, či je to zámer alebo všetko nevyšlo, na znalého diváka to nepôsobí zle. No obávam sa, že ten bežný komediálny, si bude pýtať ešte viac.

Hodnotenie: 6/10