FALLOUT 2

Protiklady sa priťahujú a možno trochu nečakane to platí aj v žánroch. Niečo môže byť súčasne sci-fi aj retro. Rovnako niečo môže byť postapo a naraz aj western. A keď sa to všetko spojí, vznikne seriálový Fallout, ktorý nám pod taktovkou Grahama Wagnera and Genevy Robertson-Dworet naservíroval svoju kompletnú druhú sériu na Amazine Prime Video. Prvá séria bola možno trochu nečakaný hit. Herná značka je populárna, ale pri adaptáciách tohto typu sú vždy na mieste obavy, že to dopadne zle. História Hollywoodu a jeho herných adaptácií je stále dosť turbulentná, prinajlepšom. Séria sa však podarila a od druhej už tak mali ľudia veľké očakávania.

Našťastie môžem povedať, že sa vo veľkej miere vyplnili a Amazon nám opäť naservíroval kvalitný materiál, ktorý má všetko, čo od dnešnej veľkej seriálovej produkcie očakávate. Dokonca by som povedal, že pôsobí až sviežo – nie je prvoplánový, hlúpy, samoúčelný. Niečo ako prvá séria Westworldu či prvé série Game of Thrones. Stávky sú vysoké, veľa sa toho deje v pozadí a dej je neraz ťažko predvídateľný. Tu a tam si pomáha nejakými scenáristickými skratkami. Respektíve nimi pomáhajú postavám, ktoré prekonávajú veľké vzdialenosti lusknutím prsta. Ale to seriálu veľmi radi odpustíte. Všetko ostatné tu totiž má zmysel.

Po konci prvej série je partia hrdinov rozdelená a rovnako sa delí aj dej. Ghoul a Lucy si predierajú spustošeným povrchom, Maximus sa stal hviezdou Bratstva ocele a Norm odhaľuje tajomstvá Vaultov. Samozrejme, toto je stav, ktorý dlho nevydrží a všetci sa poberú ďalej, možno aj trochu nečakaným smerom. Hlavne teda vývojom postavy. Ako dlho dokáže poctivosť a dobre srdce Lucy zostať bez poškvrny v drsnom svete Pustošiny?

Druhá séria začína s tromi líniami a potom sa ešte ďalej vetví. Niektoré postavy sa rozdelia, iné sa zase spoja, no stále je to niekoľko línií súčasne. V nich sa navyše prelína seriálová súčasnosť s minulosťou, takže divák dostáva priehrštie flashbackov, ktoré nám približujú, ako sa to všetko vlastne v minulosti pokazilo a čo viedlo k zničeniu sveta. Výhradu mám akurát k tomu, že nie je úplne jednoduché to sledovať a tvorcovia s jednotlivými líniami možno až trochu píliš žonglujú. Nenahneval by som sa, ak sa niektorá epizóda venovala čisto len jednej, išla do hĺbky. Pôsobilo by to možno aj lepšie ako neustále prestrihy na ďalšie postavy, ďalšie miesta. Snáď len jedna je tu taká a vďaka tomu funguje výborne.

Niežeby to nejako znižovalo kvalitu seriálu a jeho scenáru, ale kohéznejší dojem by podľa mňa prospel. Nepatrím medzi divákov, ktorí potrebujú každých 8 sekúnd prestrih niekam úplne inam, aby si to udržalo ich pozornosť. Výsledkom takéhoto spracovania na záver je, že sa nie všetky línie posunú rovnakým spôsobom a je tu jedna z tých hlavných postáv, ktorá toho síce prežije množstvo a dostane sa na dôležitú stopu, ale v zásade sa jej dej až tak neposunie. A to je trošku škoda. Táto línia tak pôsobí ako jeden rozťahaný teaser na tretiu sériu.

Nie je to však len o rôznych postavách, ale aj o rôznych frakciách tohto bezútešného sveta. K už známym sa pridávajú ďalšie, väčší priestor dostáva New California Republic, rad príde aj na Caesar's Legion, pozrieme sa na fungovanie Brotherhood of Steel a New Vegas si žije vlastným životom. A medzi tým všetkým sa schyľuje k veľkému stretu. Vo svete Falloutu každá frakcia reprezentuje úplne inú ideológiu, navzájom so nekompatibilné a v zásade tu takmer nikto nie je dobrý. Seriál tento aspekt hernej série zobrazuje nadmieru dobre. Pomáhajú aj tváre, ktoré reprezentujú tieto frakcie. Napríklad Cézarove légie reprezentuje Macaulay Culkin, ktorý síce nemá veľký priestor, ale rysuje sa sľubne. Určite ho ešte uvidíme.

Rovnako aj časti venované minulosti prezentujú rôzne ideológie a môžete sa viac ponoriť do jednotlivých korporácií, ktoré bojujú o moc spôsobom, ktorý pôsobí ako kritika hyperkapitalizmu, kde je bezhlavý hon za ziskom prvoradý, aj keď to môže znamenať zničenie sveta. Ten chce moc, henten chce zisk, iný zas len prežiť. Ale čo ak je tu ešte niekto iný? Nad každou epizódou niečo visí. Niečo, čo cítite, ale možno to hneď nevidíte. Taká príjemná neistota a to vás ako diváka bude baviť. Viete, že to neviete čítať dlho dopredu. Toto je svet neustáleho konfliktu, jeden zanikne, iný zase vznikne. Niekto sa možno javí ako zloduch, ale je ním naozaj? Ani posledná epizóda všetko nezodpovie. Zodpovie drvivú väčšinu vašich otázok, no otvorí nové a už teraz je jasné, že čakanie na ďalšiu sériu bude ťažké.

Fallout robí jednu vec unikátne. Prvá séria, aj keď vychádza z hernej histórie, namotala aj množstvo divákov neznalých značky ako takej. Druhá séria na to ide opačne a začína využívať práve herné motívy, príbehy a postavy. V oveľa väčšej miere ako tomu bolo predtým. Ale robí to dobre. Puristom sa to možno nebude tak zdať, ale ono to zapadá do toho celého herného univerza, no funguje aj ako seriál. Nemusíte sa báť, že niečomu nebudete rozumieť, ak hry nepoznáte. Možno sa aj vďaka tomuto stanete ich fanúšikmi, e tu množstvo malých háčikov, na ktoré sa ľahko chytá. A zase hráči dostanú pohľad na veci, ktoré hry doteraz prechádzali len letmo, napríklad posledného amerického prezidenta.

Ak Fallout doteraz nepoznáte a čítate, že je to adaptácia videohry, možno by ste si mysleli, že je to pre deti. Je tu komediálny nádych, ale je to dosť čierny humor. Taký, ktorý Falloutu sedí. Ale nie je to komédia a nie je to ani pre deti. Tu vybuchujú hlavy, odpadávajú končatiny a dejú sa iné nepekné veci. Ale hyperbolizovaným spracovaním to nepôsobí zle ani samoúčelne. Skôr ako v nejakej tarantinovke, kde to patrí aj z estetického hľadiska. Rovnako aj tu je brutalita jedným kolieskom stroja, ktorý dobre funguje ako celok.

Navyše je len jedným z mnohých aspektov vizuality tohto seriálu. Retrofuturizmus krásne pretavený do postapokalyptického sveta plného westernovej symboliky vás vtiahne a na obrazovke pred vami to ožíva hlavne vďaka detailnému praktickému spracovaniu. Kulisy pokrývajú celé veľké časti miest, New Vegas pôsobí skutočne, uveriteľne. Rovnako aj všetky tie kostýmy, prakticky zostrojené Power Armory a podobne. CGI tu nie je málo, nájdete tu rôzne príšery ako Deathclawov a radroachov, ale do toho celého tiež pekne zapadnú. Dnes sa už často nevidí takéto remeslo a všetko je skôr digibordel. Ten opačný prístup vo Falloute treba oceniť. Rovnako ako peknú hudobný sprievod, ktorý krásne sadol na ten žánrový aj tematický mix, vystihuje ho a dodáva neopakovateľnú atmosféru.

Druhá séria Falloutu potvrdzuje, že nejde o jednorazový adaptačný zázrak, ale o sebavedomý seriál s vlastnou identitou. Aj napriek mierne rozkúskovanému rozprávaniu a nerovnomernému posunu niektorých línií zostáva silná v tom najdôležitejšom – v postavách a príbehoch. Casting je opäť výborný a herecké výkony držia celý svet pokope, či už ide o etablované tváre alebo nové prírastky. Seriál si stále dokáže udržať napätie, atmosféru aj tematickú hĺbku a zároveň rozširuje univerzum spôsobom, ktorý funguje pre fanúšikov hier aj úplných nováčikov. Fallout je aj v druhej sérii dôkazom, že kvalitná herná adaptácia nemusí robiť kompromisy. A funguje aj v rovine pomerne štipľavej spoločenskej kritiky, ktorá aj v kontexte každodenných zistení týchto dní pôsobí veľmi aktuálne.