ODYSEA - OD TRILERU, CEZ BODY HORROR AŽ PO MONSTER MOVIE

Nastal ten čas v roku, keď filmoví fanúšikovia búchajú šampanské a rýchlokvaseným internetovým expertom na starogrécku históriu zviera žalúdky a horia klávesnice pod prstami. Do svetových, ale aj slovenských kín dorazila epická inkarnácia starogréckej Homérovej Odysey režiséra Christophera Nolana. Málokto ale vie, že vyše tri hodinky cestou autom od Bratislavy premietajú extra verziu Nolanovej novinky, ktorú nájdete len na jednom mieste v kontinentálnej Európe.

Búrka v Charybdinom víre

Odysea rozvírila toxické vody onliné fór a sociálnych sietí a rozbehla masívny „review bombing“ na webových agregátoroch diváckych filmových hodnotení dávno pred premiérou snímku. Holt taká je doma. Na online fronte sa zdvihla rozhorčená tsunami kritikov pseudokonzervatívnych hodnôt a samozvaných znalcov starogréckych mýtov. A dôvod?

Kasting afroamerických hercov a najmä herečiek, transrodový herec Eliott Page v úlohe Achillesa, ktorý vlastne Achillesa nehral (ale to je už internetu akosi jedno). Kýble homofóbnych, xenofóbnych a rasistických komentárov.

Som ale presvedčený, že ak by si kritici našli tie tri hodinky času a zasadli do kín, tak by rýchlo pochopili, že Nolan svoju víziu zviera pevne v rukách a nepodriaďuje sa (ako sa mylne domnievajú) trendu akýchsi „woke“ kvót, ale skrátka do kín doručil univerzálnu adaptáciu s presahom a ľudským posolstvom.

Od trileru, cez body horror až po monster movie

Podobne ako pri Nolanových predchádzajúcich snímkach (Tenet, Dunkirk, Memento...) sa tak očakávane pohral s časovou osou filmu a nenaservíroval divákom Odyseove dobrodružstvá chronologicky po sebe na striebornom podnose. Ikonické putovanie bájneho vojnového stratéga a kráľa Ithaky Nolan parafrázuje pomocou retrospektívy, ktorá sa pretkáva s aktuálnym dianím na kráľovskom dvore.

Nolan sa tak (väčšinu filmu) pedantsky drží zdrojového materiálu a opisne a až popisne prenáša na strieborné plátno legendárne kapitoly z Odyseovej nekonečnej púte. Ide tak o remeselne nadpriemerné zrkadlenie originálu do modernej variácie na známu historku o putovaní a túžbe po domove.

Je až fascinujúce ako si dal režisér záležať na hororových sekvenciách príbehu, ktorými takmer trojhodinový film preteká ako ithacký koráb, ktorý dostal zásah balvanom od naštvaného Kyklopa. Nolanovi tak nerobí problém pri spomínanom jednookom synovy Poseidóna nastaviť vysoko trilerovú laťku, pri scéne s Kirké preradí na groteskný body horror a konfrontáciu s bájnou Skyllou zase servíruje ako frenetický monster movie.

Snímku tak ťahá vpred okrem opulentnej výpravy a starosvetského vizuálu v duchu klasických bijákov („piesok a sandále“) aj hviezdny herecký kasting. Partičke vojnových veteránov šéfuje Odysesus s tvárou charizmatického Matta Damona, ale sekundujú mu sok v láske Robert Pattinson (Antinous), syn Tom Holland (Telemachus), ale aj zvodná a tvrdá Anne Hathaway (Penelope). V menších úlohách Zendaya, John Leguizamo, Elliot Page či Jon Bernthall.

Finálne prekvapenie

Nolan si tak premyslene vytýčil, na akých pilieroch bude film stáť a časť snímky sa zdá, že režisér ako tak rezignoval (alebo ju minimalizoval) na autorskú víziu a stavil najmä na dokonalé a precízne remeslo. V momente, ale keď utne retrospektívne rozprávanie, dôjde ku kataklyzmatickému stretu hlavných a vedľajších dejových línii a začína úplne nové umelecké dielo. Obsahom, tempom a aj druhým plánom.

Práve posledný akt opisujúci Odyseov návrat do domoviny je autonómnou a samostatne fungujúcou kapitolou, ktorá zhadzuje outfit dobrodružnej atrakcie a väčšmi dbá na rodinnú linku a začína citlivo odvíjať vzťahovú niť a nuansy trojuholníka Odyseus, Penelope a Telemachos. Odyseov comeback do rozvráteného kráľovstva prelezeného nenásytnými nápadníkmi sa tak logicky stáva absolútnym festivalom konfrontácie a najmä satisfakcie, na ktorú divák celý čas čaká.

Nolan ale nestavia epickú novinku na leitmotíve chladnej pomsty a návrate na rodnú hrudu. Nečakane a potmehúdsky vnáša do filmu novú linku, ktorá sa tak stáva aj pointou celého príbehu. Bez kanonády spoilerov, tak len treba zľahka poznamenať, že motív dobytia Trójy nehrá len rolu  kozmetickej akčnej barličky, ale stáva sa kľúčovým motívom snímky a robí z nej regulérnu vojnovú drámu.

Trochu iný Nolan

No a čo ten 70 mm formát? V čom je taký špeciálny? Ako sám Nolan tvrdí, tak jeho ultimátna vízia Odysey (podobne ako pri Oppenheimerovi) vynikne práve na IMAX formáte 70 mm, na ktorý bola snímka natočená. Ako hovoria elementárne poučky, tak ide o analógový film a nie o digitál. Ďalšia kľúčová vlastnosť, ktorá 70 mm odlišuje od klasiky, je formát. Zatiaľ čo tradičný IMAX pôsobí dojmom širokouhlého formátu a zrezaného vrchu a spodku obrazu, 70 mm doručí formát v pomere 1,43:1. Teda laicky povedané zatiaľ čo bežný IMAX pôsobí akosi „obdĺžnikovo“ a stlačene, 70 mm plátno je vysoké ako menší bytový činžiak a pôsobí skôr ako veľký štvorec.

V 70 mm formáte sa do obrazu oproti tradičnej projekcii, okrem iného, zmestí aj viac obsahu. Len pre ilustráciu, keď oproti sebe stojí Agamemnon s Odyseom, klasický formát ich postavy oreže okolo pliec, zatiaľ čo pri 70 mm, obraz viac dýcha a vidíme tak figúry takmer do pol pása. Z vlastných skúsenosti môžem povedať, keďže som v minulosti v Prahe na 70 mm videl Oppenheimera, a čerstvo aj Odyseu, ide z hľadiska veľkosti plátna o poriadny kolos.

Samotný obraz tak zaberá priestor takmer od podlahy až po strop a vytvára tak pre diváka nevídaný sugestívny efekt. Pražské premietanie (jediné v Európe, okrem Londýna) 70 mm sa stáva akousi malou oslavou filmu a distribútor a sieť multiplexov si pre publikum vždy prichystá akýsi bonus.

Zatiaľ čo pri Oppenheimerovi bol pred filmom odvysielaný Nolanov videoodkaz publiku, tentokrát sme si pred Odyseou pozreli celú, niekoľkominútovú akčnú scénu z nadchádzujúcej tretej časti Duny Denisa Vileneuvea. 70 mm projekcia nie je nutnosťou na precítenie nového Nolana, no rozširuje zážitok z Odysey, a to najmä z hľadiska väčšieho objemu obsahu na plátne.  

Hodnotenie 95/100