POSADNUTOSŤ

Po dopozeraní Posadnutosti potrebujete týždennú terapiu tmou, minimálne sto kilometrov od najbližšieho obývaného mesta. A nie, toto nie je kompliment.

Jeden vŕbový prútik a jedno neuvážené želanie

Posadnutosť si instantne po premiére a vďaka predpremiérovej šuškande ukoristila titul hororovej udalosti sezóny. Recept bol vlastne vcelku jednoduchý, ale celkom účinný. Režisér Curry Barker vzal šablónovitý a totálne debilný nápad o artefakte zvanom „Vŕba jedného želania“ a okolo neho vystaval na prvý pohľad smart kritiku partnerskej „posadnutosti“. Teda komplexnejšie povedané: toxickosti, manipulácie, mansplainingu či chorobného kultu osobnosti.

Naratívna formulka je jasná a stručná. Hlavný hrdina Bear žije klasickým životom amerického stredostavovského mladíka. Má parťáka Iana, kamošku Sarah, ktorá ho tajne miluje, a super tajnú lásku Nikki, ktorú zase tajne miluje on. A jasné, ešte džob v obchodíku s hudobninami, v ktorom pracuje celá zostava predstaveného ľúbostného štvoruholníka.

Bear Nikki bezhlavo miluje, no za život priveľa asertivity nenazbieral, a tak na ňu len zahanbene pokukáva a občas hapká a nevie, čo povedať. Režisér v expozícii vystavia vlastne vcelku zaujímavý vzťah naprieč partiou kamarátov so sugestívnou dynamikou nevypovedaných snov a túžob. Tvorcovia sa ale do budovanej dejovej linky rozhodnú hodiť balvan v podobe naratívnej atómovky „Vŕby jedného želania“, ktorú Bear splaší v nepravdepodobnom čarodejnícko-ezoterickom vetešníctve.

Neuvážene tak Bear urobí to, čo sme videli už v traileri, a okultný artefakt využije (či skôr zneužije) a vysloví svoje želanie. To sa, samozrejme, netýka ničoho iného ako ultimátnej sebaspaľujúcej lásky Nikki k hlavnému hrdinovi. Následne tak je zarobené na poriadnu vzťahovú šlamastiku, v ktorej nepotečú len litre sĺz, ale aj ďalších telesných tekutín.

Malá galéria vzťahových hrôz

Poďme si posvietiť najprv na toho najväčšieho a najhlučnejšieho slona v miestnosti. Režisérova taktika je vlastne veľmi priamočiara. Insitný hororový nápad o vŕbovom prútiku a jednom prianí použil ako katalyzátor deja a zároveň aj ako zdvihnutý prst upozorňujúci na to hlavné: vzťahové patálie. Bear tak síce dostáva to, čo si zbožne prial, no postupne, salámovou metódou, sa pred ním odhaľuje v celej kráse a nahote daň za želanie.

Barker sa rozhodol na dôležité témy, ako vyššie menovaná vzťahová manipulácia či toxicita partnerských a romantických vzťahov, poukázať hyperbolizovanou groteskou. Na tom by zrejme nebolo nič zlé, no v podstate je tento trik ľahko prekuknuteľný a to, čo sa javilo spočiatku ako viacvrstvový nápad, sa stáva len výpočtom a galériou zvráteností a v neposlednom rade šokujúcich úmrtí.

Film sa snaží o presah, no napokon je skonzumovaný lacnými atrakciami šokovania krvou, brutalitou a hororovými úškľabkami. Pointa sa tak vyparí niekde na polceste k druhej tretine, kde sa film aj výrazne začína cykliť a repetitívne vyťahuje z klobúka opakujúce sa tromfy. Tie ale postupne unavujú a otravujú. Posadnutosť tak síce na stôl vyloží niekoľko zaujímavých tém, no akosi nesústredene sa vždy rozbehne za ďalším motívom a nápadom.

Vo finále tak akoby už filmu došiel dych a síce sa snaží vykorčuľovať z pokrútenej lovestory s hrdosťou a cťou, no už tápe a vidieť to aj na formálnej stránke snímky. Výrazne totiž dupne na „strašenie krikom“ a záverečná bodka sa tak stáva akousi kakofóniou brutality a jačania. Doslova som už asi pri tretej uzjapanej scénke prevrátil očami vzad tak fatálne, že som si takmer videl predok vlastného mozgu.

Na druhej strane ale jasne vidieť, prečo sa Posadnutosť zrejme stáva akýmsi generačným hororom, ktorý má čo povedať o moderných vzťahoch neštandardnou a atypickou formou. Vidieť, že Barker pri kompozícii, výstavbe scén a strihovej skladbe používa Filipa, rozum a um. Pohráva sa so svetlom a tieňom, vyžíva sa v akomsi tajuplnom šerosvite a častokrát podobne efektná hra s formou funguje.

Bohužiaľ, namiesto toho, aby posunul charaktery a uzatvoril ich vývoj, stratil sa v kruhu krvavej a šokujúcej exekúcie. Posadnutosť sa snaží rozpitvať vzťahovú katastrofu fresh optikou a perspektívou, a to sa jej aj do istej miery podarilo. Zrejme sa ale na nej podpíše popkultúrny dobový zeitgeist a z priemernej žánrovky sa stane velebená (a preceňovaná) ikona.

Obsession (USA, 2025, 108 min.)
Réžia: Curry Barker. Scenár: Curry Barker. Hrajú: Michael Johnston, Inde Navarrette, Cooper Tomlinson