|
WONDER MAN |
WONDER MAN |
Mám taký dojem, že keď sa Marvel úplne nesnaží, tak dokáže vyprodukovať aj niečo naozaj zaujímavé. Minulý rok veľmi tlačil Fantastic Four a tak trochu do ústrania išli Thunderbolts. Ten menej protežovaný film ale nakoniec dopadol lepšie. Teraz tu máme seriál, ktorý nesprevádzal nejaký veľký hype. Na Marvel produkt až neslýchané. Dokonca vyšlo všetkých 8 epizód, čo sa na Disney + tiež často nevidí. Akoby produktu Marvel neveril. Pritom je Wonder Man jeho najväčšie prekvapenie za dlhé roky.
Možno aj preto, že to nie je priamo superhrdinský seriál. Je to seriál o dvoch ľuďoch, ktorý si k sebe nejakým spôsobom našli cestu, pričom jeden z nich musí skrývať svoje pravé ja. Musí skrývať to, čo ho robí odlišným, inak v tomto svete nemá šancu preraziť. Tu sú to síce superschopnosti, ale môžeme to čítať v rôznych rovinách, takže by to pokojne mohol byť aj gay pred niekoľkými desaťročiami. Je to ľudský príbeh, kde schopnosti nie sú ťažiskom, ale skôr príťažou. Teda až na samotný záver, kde to už ten Marvel je. Ale to trochu predbieham.
Simon Williams (Yahya Abdul-Mateen II) je mladý nádejný herec, ktorý sa už dekádu snaží preraziť v Hollywoode, no niečo mu v tom bráni. Nie je to jeho superschopnosť, ktorú pred svetom skrýva, ale jeho hlava. Sám je svojím najväčším nepriateľom a to ho stojí rolu v American Horror Story. Náhoda mu do života prinesie nečakaného priateľa. Takého, ktorý je Marvel divákom síce známy, no možno naňho už aj zabudli. Do Los Angeles sa vrátil Trevor Slattery (Ben Kingsley), neúspešný herec, ale zato úspešný terorista. Alebo sa teda naňho iba hral. Alebo že by to nebola náhoda?
Prepojenie s mierne obskurnou postavou z tretieho Iron Mana a Shang-Chi filmu by mohlo pôsobiť, že toto je ďalšia časť z nekonečného „seriálu“ MCU univerza, kde musíte poznať všetko predtým aj potom, aby vám to dávalo zmysel. Prekvapivo to tak ale nie je a Wonder Man skvele funguje osobitne. Nejaké tie prepojenia jednoducho vysvetlí formou flashbackov, ktoré ale pôsobia pomerne prirodzene. Vrátia vás do Simonovej minulosti, k Trevorovej kariére teroristu, ale aj do pozadia Hollywoodu, kde ľudia so superschopnosťami nemajú miesto. Prečo? Lebo sú vysoké poistky.
Je to len 8 epizód, navyše krátkych – žiadna nepresahuje 36 minút, no aj tak sa tu toho udeje tak veľa. V prvom rade je to budovanie priateľstva medzi dvomi hercami, ktorých spojilo síce niečo iné, ale až keď sú spolu, začne sa im dariť. Navzájom sa robia lepšími a divák tak sleduje, ako sa Simon mení zo sebestredného kreténa na niečo lepšie, no aj Trevor postupne začne čeliť svojej minulosti, pred ktorou sám zatváral oči. To všetko počas toho, ako sa snažia získať úlohy v pripravovanom remaku kultovej osemdesiatkovej záležitosti Wonder Man, o ktorý sa stará oceňovaný režisér Von Kovak (Zlatko Burić).
Je to seriál o filme a takéto meta príbehy majú diváci radi. Zároveň je to ľúbostný list akejsi idealizovanej verzii Hollywoodu, kde sa miesi duch 40. rokov, 80. rokov a súčasnosti. Prekvapivo veľká časť je venovaná problémom, ktorým v meste snov čelia mladí začínajúci herci kmitajúci z castingu na casting bez jediného úspechu. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. A tento seriál to dosť jednoznačne ukazuje. Pôsobí to trochu ako La la land, ale bez spievania a tancovania. Dokonca sa seriál neštíti ani nejakej tej kritiky, kedy treba ihneď ťažiť z rýchlo kvasenej slávy a podpisovať nové projekty.
Inde sú to zase vtipné odkazy na režisérov ako Werner Herzog, Krzysztof Kieślowski, Paul Thomas Anderson alebo Christopher Nolan. Dokonca aj niektorí herci si tu uťahujú sami zo seba a hrajú fikcionalizované verzie samých seba, napríklad Josh Gad a Joe Pantoliano. Od Marvel projektu zväčša neočakávate takto úprimný vzhľad do továrne na sny s tým dobrým, zlým a aj vtipným, čo sa v nej deje. V tomto je seriál na podobnej úrovni ako napríklad Barry. Dokonca tu hlavná postava taktiež musí skrývať jednu svoju stránku.
Destin Daniel Cretton a Andrew Guest to napísali naozaj umne. Nechýbajú emotívne momenty, ale skôr je to vtipné. Nie však prvoplánovo, tak nejako marvelácky, ale s dobre vypointovanými vtipmi vychádzajúcimi napríklad aj z irónie. Nečakajte nejaké trápne hláškovanie, skôr nepochopenie niektorých situácií postavami. Taký ten príjemný a nie prízemný zmysel pre humor, ktorý netlačí na pílu a ani sa netlačí do každej druhej scény. Cretton spolu s Jamesom Ponsoldtom, Tiffany Johnson a Stellou Meghie si rovnomerne podelili réžiu seriálu a priniesli aj kus dobrého remesla za kamerou.
Osobne ma tu však najviac bavili výkony. O nich to je, herci hrajú hercov snažiacich sa vyjsť z vlastného tieňa a nehanbím sa tvrdiť, že tu Kingsley predvádza hotový herecký koncert. Je vynikajúci a užijete si každý jeden moment, kedy je jeho Trevor na obrazovke. Skvele mu sekunduje aj Yahya Abdul-Mateen II, ktorý konečne do rúk dostal dobrý materiál, ktorý môže zahrať. Zabudnite na jeho Black Mantu z Aquamana či ten trápny pokus o Morfea v Matrixe. Tu je fakt dobrý. Mihne sa tu Olivia Thirlby, samú seba si zahrá aj Ashley Greene, zápornú postavu hnanú túžbou po úspechu v práci si zahral Arian Moayed.
Prečo teda známka nie je vyššia? Hlavne z dvoch dôvodov. Je to napísané aj zrežírované umne, ale pre aktuálneho diváka s ADHD, ktorý potrebuje každú chvíľu sledovať inú líniu, takže sa medzi nimi či scénami skáče možno až príliš. Ten istý materiál spracovaný trochu kohéznejšie by podľa mňa pôsobil lepšie. No a koniec je taký marvelácky. Aj ho čakáte, musí prísť, Simon musí mať svoj hrdinský moment. Ale naozaj musí? Nemôže to zostať nevypovedané? Aspoň že po záverečných titulkoch na obrazovke nemáme správu, že sa Simon Williams vráti v ďalších 18 Marvel projektoch...
Toto je fakt príjemné prekvapenie, ktorému nič nechýba a nemá a ani hluché momenty navyše - nepotrebujete poznať 30 predchádzajúcich filmov a seriálov. Konečne niečo z MCU pôsobí originálne, samostatne a nie vypočítavo. Ak je toto jediný raz, čo sme na obrazovkách videli Simona Williamsa, možno aj o to lepšie. Postava si tu prežila všetko dôležité. Kreatívny priemysel dnes zabúda na to, že veci majú mať koniec. A tento seriál skvele funguje práve tak, aký je – samostatný a zábavný pohľad na Hollywood trochu inou optikou, kde byť iný znamená prísť o prácu. Akurát tým iným elementom sú tu schopnosti.