FRANZ

Kto nakrúca za posledné roky jedny z najlepších filmov o historických českých postavách? Poľská režisérka Agnieszka Holland. Pred piatimi rokmi nám ukázala Šarlatána, potom si odskočila na drsnú Hranicu, ale už je späť v Prahe, aby si splnila aj svoj životný sen. A naservírovala nám sondu do hlavy Franza Kafku, ktorá je rozhodne niečo iné ako bežný filmový životopis.

Všetko sa odvíja už od hlavného sloganu „Kafkovo dielo je zamknuté a kľúč si zobral so sebou“. To, čo znie ako marketingový headline, sa pretaví do plnohodnotného uchopenia postavy. Úvodná scéna u kaderníka nám ukáže malého Franza a v rýchlom strihu jeho dospelú verziu. Zoznámte sa s oboma hercami, ich tváre si treba zapamätať. A aj to preskakovanie v rôznych časových líniách – a to je ešte to najmenej, čo vás čaká.

Franz Kafka bol zaujímavá postava, o ktorej sa často hovorí, že predbehol svoju dobu alebo že do diel napchal množstvo myšlienok, ktoré sa zhmotnili vo svete až o niekoľko rokov (či dekád neskôr). Žil v rokoch 1883-1924, čo rámcuje aj potenciálny časový rámec. Väčšina sa odohrá ešte v ére Rakúska-Uhorska, resp. v predvojnovej Prahe. Agnieszka Holland má Kafku perfektne naštudovaného a zvážila, že sa bude skôr hrabať v jeho dielach, myšlienkach či odkazoch ako dávať lineárny pohľad.

Takže vidíte rušivú scénu, keď sa Franz snaží sústrediť na písanie svojho diela, viete, že je už dospelý, ale neviete ešte odhadnúť, či má 20, 30 alebo 40 rokov. A to je v poriadku, lebo režisérka aj tak skočí do iného obdobia. Spojivom pre časové skoky sa stanú diela či asociácie, tie si vyberá podľa potreby.

Ale aby to neznelo ako čistý chaos. V celej spleti scén sa dokážeme po čase orientovať a napreduje od detských rokov cez obdobie mladosti až ku jeho smrti. Len medzitým sú popretkávané výjavy z jeho rozmanitej tvorby alebo skoky do minulosti. Napríklad až v polovici filmu je scéna ako sa učí plávať (to je tá epizódka, do ktorej sa vložil Juraj Loj). Ešte pred ňou príde veľmi bizarná ukážka stroja na mučenie, o ktorej predčíta na jednej prednáške. A to je skombinované s čítaním diela – aj na prednese je postupne vidieť ako sa Franz osmeľuje a mení.

Častým slovom spájaným s recenziou môže byť kaleidoskop. Tak neraz pôsobí Agnieszkino podanie Kafku. Lebo popri rozmanitým úkazov tvorí aj odkazy pre jeho dedičstvo a tie skáču až do súčasnosti. Až vtedy začne naberať film bizarný ráz, keď sa katapultujeme z jedného miesta a éry do tej dnešnej, kedy si turisti prehliadajú nejakú spojitosť, destináciu či momentku. Osobne sa mi nesmierne páči ako sú vyberaní predkladatelia či sprievodcovia diel – zrazu vám Emma Smetana dáva turistickú lekciu, raz vo francúzštine, inokedy v angličtine a vy najprv netušíte, či je to fakt ona a prečo má kostým ako z včerajšej módnej prehliadky. Nábeh na neuveriteľnú komercionalizáciu vrcholí v sekvencii Kafka Burger, čo je alegória na jeho vegetariánstvo.

Hollandovej Kafka skáče napriek úplne všetkým a čoraz viac vás fascinuje aké životné rozhodnutia robí. Točí sa okolo žien (tu zrušené zásoby, tam románik s Milenou, ktorej raz bude písať listy). Je tu aj priestor pre búranie štvrtej steny, ktorý je využívaný cez ďalšie zdanlivo nesúrodé postavy – bola to šanca obsadiť Ivana Trojana do roly zubára pred 100 rokmi len tak či má oveľa hlbší presah?

Na slovenskej premiére Agnieszka uviedla, že české publikum sa na filme viac smeje ako zahraničné. Dá sa to chápať, lebo zmysel pre humor tu neraz súvisí s absurditou, ktorú nemusí každý akceptovať. Nie je to len bizarnými scénkami (liečebňa je fakt super) či vloženými postavami – ale aj nuansami ako keď Franzov otec hovorí lámanou češtinou či vznikajú nedorozumenia v scénach. Vďaka humoru je Franz ľahšie stráviteľným filmom, hoci nejde vždy o ľahké pozeranie.

Náramne mu však pomáhajú herci s parádnymi hereckými výkonmi. Idan Weiss je perfektný v roli Franza, nielen vizuálne, ale aj mimikou či gestami. Výborné sú aj ďalší herci a najmä herečky – Jenovéfa Boková si pre seba kradne každú scénu, kde sa mihne, Katharina Stark je nemenej dobrá v úlohe sestry a spomínaná Emma Smetana je milé zjavenie. Peter Kurth ako tatko je tvrdý ako žula, Trojanovci úsmevní a to vás čaká aspoň ďalší tucet hercov.

Franz je zrežírovaný inak ako bežné životopisy, odohráva sa vlastne na ploche viac ako sto rokov, ešte aj hudbu mieša z klasiky, orchestrálneho sprievodu a moderných piesní. Ale je to vizuálne pestré dielo – našinec môže namietať, že nesúrodé, ale dobre sa pozerá, aj pracuje s divákom.

Franz (ČR/Nemecko/Poľsko, 2025, 127 min.)
Réžia: Agnieszka Holland. Scenár: Marek Epstein, Agnieszka Holland. Hrajú: Idan Weiss, Jenovéfa Boková, Ivan Trojan, Josef Trojan, Vladimír Javorský, Karel Dobrý, Stanislav Majer, Juraj Loj, Ondřej Malý, Anita Krausová, Emma Smetana