13 DNÍ, 13 NOCÍ

Európskych vojnových trilerov nie je veľa a na vojnové udalosti zo sveta väčšinou poukazujú len americké filmy. Pritom práve európska perspektíva rôznych moderných konfliktov ponúka niečo úplne iné ako napríklad Black Hawk Down a iné. Dôkazom je novinka 13 dní, 13 noci francúzskeho režiséra Martina Bourboulona, ktorý si aj napísal spolu s Alexandrom Smiom. Film vychádza z biografie bývalého francúzskeho vojaka Mohameda Bidu. Ten velil francúzskym jednotkám počas evakuácie Kábulu. Snímku uviedol v slovenskej premiére 20. MFF Cinematik Piešťany.

15. augusta 2021 Taliban dobyl afganské hlavné mesto Kábul po tom, čo sa americká armáda stiahla z krajiny. To v krajine rozpútalo obrovský chaos, Taliban sa začal mstiť Afgancom spolupracujúcim so zahraničnými jednotkami, v uliciach vládlo násilie a o holý život nebojovali len vojaci, ale aj civili. Nepôsobila tam však len americká armáda, v rámci operácií a aj konzulátov tam mali jednotky viaceré krajiny, Francúzsko medzi nimi. A práve na francúzsky konzulát sa zameriava film. Mapuje skutočný príbeh 13 dní, počas ktorých sa Bidu (Roschdy Zem) snažil z krajiny bezpečne evakuovať nielen vojakov a zamestnancov konzulátu, ale aj civilov, ktorým hrozila smrť. Obchádzal pritom veľvyslanca, improvizoval a jednal so zástupcami Talibanu.

Toto nie je akčný film. Je tu streľba, sú tu výbuchy, ale sú len kulisou v skutočnom príbehu toho, ako vojna naozaj nie je hra a má svoje dopady. Aj po jej konci. Bez servírky a autenticky to film zobrazuje a práve jeho autenticita je to, čo mu môžeme najviac kvitovať. Bourboulon tu nerozpráva príbeh o nejakých nadprirodzených hrdinoch, ktorí prežívajú v bojovej zóne napriek presile. Jeho Bidu síce má prst stále na spúšti, ale nie je to žiaden kovboj, ktorý by hneď tasil. Máte možnosť sledovať človeka, ktorý má pred sebou takmer nemožnú úlohu, no snaží sa ju riešiť stoicky.

Nie je však na to sám a Zemovi sekunduje pestrá paleta postáv, medzi ktorými vyniká napríklad Lyna Khoudri ako Eva, humanitárna pracovníčka s afgansko-francúzskym pôvodom. Skvele stvárňuje postavu, ktorá je v krajine na pokraji, lebo je nielen žena, ale má aj pre mnohých nečistý pôvod. V mnohých ohľadoch je jej úloha ešte náročnejšia ako Bidova, keďže on by bez nej nedokázal nič. Je jeho hlasom pre Taliban, no čelí iným problémom. Zaujímavý vhľad na to, ako tá istá situácia je iná pre muža a pre ženu.

Pričom opäť film ťaží najmä z autenticity, kde sa tu strieda hneď trojica jazykov – Francúzi, Američania a aj domáci Afganci. Eva prekladá z jedného jazyka do druhého, pričom si postupne hľadá pôdu pod nohami a buduje odvahu. Je tu aj Sidse Babett Knudsen ako americká novinárka Kate, ktorá zase ponúka inú perspektívu. Afganistan je jej cudzí a na situáciu sa pozerá práve americkou optikou, oponuje Bidovi a ak sa tu niekto správa „kovbojsky“, je to práve ona, čo je v kontraste s váhou, ktorú cítiť z Bidu. Ale vo filme si tak vypočujete aj angličtinu.

A ešte zostanem pri autenticite. Film sa, z pochopiteľných dôvodov, nenakrúcal v Afganistane, ale Maroko je v ňom vyrážajúce dych. Do Kábulu vás prenesie ako žiaden iný film doteraz, z obrazovky srší naliehavosť a bieda, masívne mestské kulisy pôsobia ako skutočná bojová zóna, kde sa rozhoduje o osudoch a vy ste stále v napätí, lebo neviete, komu sa skutočne podarí dostať až na letisko a bezpečne odletieť z krajiny. Respektíve to možno aj viete, ak ste sledovali skutočnú evakuáciu, ale film aj napriek tomu drží napätie.

Ale nie až tak úspešne. V napätí ste, ale jedna vec tu dosť pokrivkáva a to je tempo. Film odbáča k rôznym bočným motívom, ktoré by nemuseli byť na škodu, ale nevie ich zužitkovať. Akoby to boli slepé uličky, kam vás zavedie, no nič sa tam nestane.

Kolísajúce tempo kazí práve napätie. Namiesto toho, aby ste boli celú dobu na ihlách, vám film dáva odpočinúť, rozvinie nejakú bočnú, no tak trochu samoúčelnú rovinu. Nie je toho veľa, možno by stačilo len trochu viac času v strižni, pár minút dole a film by lepšie plynul, aby ste sa tu a tam nepozerali na hodinky. Inými slovami, o niečo jednoduchšia a viac sústredená štruktúra by tu len prospela. Z tých 13 dní a 13 nocí skutočne mapuje len málo, príde mi zbytočné tam dávať ešte aj tieto odbočky. Vedľajšie postavy film až tak nerozvíja, tak tam možno ani nemuseli byť.

Aj vďaka naozaj umnej réžii je film prenikavý a emocionálny bez toho, aby si pomáhal scenáristickými barličkami z oblasti citového vydierania. Nespadá do týchto klišé. Síce sa nevyhýba predvídateľnosti, ale ak z davovej scény cítite napätie a váhu, nie je to tým, že by na vás režisér skúšal niečo lacné. Je to preto, lebo to naozaj dobre natočil, neraz aj bez slov. Doplnené je to nevtieravou a atmosférickou hudbou, ktorá vám možno v hlave neutkvie, ale obrazu dobre sekunduje.

Nie je to bez chýb, niektoré sú vážnejšie, iné menej. Ale stále je to dobrý vojnový triler, ktorý ťaží z autenticity, kvalitných hereckých výkonov a umnej réžie. Napätie a atmosféra vás udržia v kresle až do záverečných titulkov, aj keď sa možno nejaké 2-3 razy pozriete na hodinky.

Navyše treba oceniť aj historický kontext. 13 dní, 13 nocí dáva tvár ľuďom, o ktorých ste možno doteraz ani nevedeli, ale pomáhali zachrániť životy. A o takých príbehoch je dôležité hovoriť. O to viac, ak je to autentické rozprávanie bez kovbojov a v situácii, kde je v stávke naozaj veľa.

13 jours, 13 nuits (Francúzsko/Belgicko, 2025, 112 min.)
Réžia: Martin Bourboulon. Scenár: Mohamed Bida, Martin Bourboulon, Trân-Minh Nam, Alexandre Smia. Hrajú: Roschdy Zem, Lyna Khoudri, Sidse Babett Knudsen, Christophe Montenez, Nicolas Bridet,Shoaib Saïd, Sina Parvaneh