BIRD

Britská filmárka Andrea Arnold sa označuje za kráľovnú európskej nezávislej kinematografie. Debutovala s drámou Red Road (2006) odkazujúcou sa na severské hnutie Dogma 95. Jej sociálna dráma Fish Tank (2009) s vtedy ešte neznámym Michaelom Fassbenderom má medzi návštevníkmi klubov a festivalov kultový status. Následne odvážne aktualizovala filmovú podobu Búrlivých výšin (2011) a párty filmom o divokom dospievaní na cestách – American Honey (2016), si získala aj duše mladšej generácie. Teraz sa po 8 rokoch vracia s ďalším počinom o problematickom dospievaní, ktorý nemôže nepripomenúť Fish Tank.

Mladučká tínedžerka Bailey (Nykiya Adams) žije so svojím spurným bratom Hunterom (Jason Buda) a nezodpovedným mladučkým otcom Bugom (Barry Keoghan) v mestečku na východe Anglicka. O útulnosti a teple domova nemôže byť ani reč. Žijú zo dňa na deň a už beztak krehké rodinné vzťahy naštrbí otcova nečakaná svadba s jeho príliš mladou priateľkou. Ich existenčné problémy prekryje na pár dní toto bláznivé rozhodnutie.

Jedného dňa sa počas jej flákania objaví podivínsky týpek hovoriaci si Bird (Franz Rogowski), ktorého by jej partia kamošov odsúdila už od pohľadu. Záhadný mladík, údajne hľadajúci svojich dávno stratených rodičov, sa začína čoraz častejšie motať po okolí a Bailey zaspáva a vstáva s pohľadom na strechu protiľahlej budovy, kde sa usídlil.

Po 15-ročnej Mii (Fish Tank) a 18-ročnej Star (American Honey) tu máme Arnoldovej doteraz najmladšiu hrdinku: 12-ročnú Bailey. Je obľúbená medzi chlapcami a inklinuje k detským gangom, no ťahá ju to aj iným smerom. Popri ponevieraní sa ulicami má blízko aj k okolitej prírode, kde môže byť chvíľku sama so sebou. Rada leží v tráve a je fascinovaná vtákmi, pozoruje ich a nahráva na mobil, ako by im závidela voľnosť a neobmedzené možnosti na oblohe.

Arnold sa vracia k autobiografickému motívu „keď deti majú deti“. Bailey si navyše popri častých škriepkach ako gesto vzdoru dá krátko pred otcovou svadbou ostrihať svoje znamenité kučierky. Viac ako tento akt je však pre ňu osudové – ak ide o prerod – jej stretnutie s nezaraditeľným Birdom. Večne mladý otec ju má v hĺbke srdca rád, ale cudzinec rozumie jej duši.

Vtáky tu nepredstavujú len tradičný symbol slobody a motív vyletenia z hniezda, ale sú tiež metaforou ochrany. Práca režisérkinho dvorného kameramana Robbieho Ryana (oscarové nominácie za Favoritku a Chudiatko) je vertikálne významová: Baileyne časté pohľady na nebo sú metaforou snívania, nádeje a túžby po vyslobodení, Birdove po(d)hľady zo strechy dole zasa predstavujú memento pádu a bolesti.

Kamera si ďalej podobne ako v režisérkiných iných tituloch (napr. Búrlivé výšiny) vyberá v lyrických momentoch detaily prírodných motívov: okrem spomínaných operencov je to aj vánok na lúke, vietor na pobreží mora, osamotený kôň či hravo poletujúce motýle.

Čerstvá tínedžerka Nykiya Adams to herecky parádne ťahá a veríte jej každý vzdorovitý pohľad, za ktorým sa skrýva jemná duša. Franz Rogowski (ocenený za výkon vo vedľajšej úlohe od BIFA) je zasa éterický podivín na pohľadanie a tradične výborný Barry Keoghan tu má rýdzo exhibičnú rolu: vidíme ho výhradne v bezstarostných a povznesených chvíľach, keď sa pripravuje na svadbu. Svojím nevyzretým správaním pripomína skôr Baileynho staršieho kamaráta než dospeláka plniaceho otcovskú rolu. Je škoda, že nemá väčší priestor a jeho postava zároveň väčšiu hĺbku.

Soundtrackovo to zďaleka nie je režisérkin vrchol (ktorým je nadupaná American Honey), ale šľape dobre. Hudobnej stope dominujú piesne od Burial a Andrea sa nebojí ísť ani do známych odrhovačiek (popík Yellow od Coldplay či moderná verzia country hitu Cotton-Eyed Joe od Rednex).

Miestami môže Vtáča pripomenúť snímky Seana Bakera (oceneného minulý rok Zlatou palmou za Anoru, s ktorou sa stretli v súťaži), ktorý vo svojej tvorbe takisto spája osudy ľudí zo spoločenského okraja s témami dospievania a prebíjania sa, akurát s väčšou dávkou humoru a štylizácie. Arnold sa v mene autenticity viac prikláňa k polodokumentárnym formám (roztrasená ručná kamera), a práve preto je jej novinka odvážna v použití ozvláštňujúceho nadprirodzena.

V rámci Arnoldovej tvorby ide o návrat k skvelému Fish Tanku, aktualizovaný o jemný magický realizmus. Nechýba spoločenská periféria pretkaná prírodnou poetikou, zraniteľný vek hrdinky a uväznenie v období medzi detstvom a dospelosťou. Andrea opäť nesklamala, aj keď paradoxne pre jej fanúšikov môže ísť (spolu s jej prvotinou) o najslabší kúsok. Svojím najnovším príbehom predčasného dospievania sa nám snaží ukázať, že sú (medzi)obdobia, kedy potrebujeme mať nad sebou aspoň chvíľkové, ochranné krídla, aby sme tie vlastné mohli doširoka napnúť.

Bird (VB, 2024, 119 min.)
Réžia: Andrea Arnold. Scenár: Andrea Arnold. Kamera: Robbie Ryan. Hudba: Burial. Hrajú: Nykiya Adams, Barry Keoghan, Franz Rogowski, Jason Buda, Jasmine Jobson, Frankie Box, Rhuys Yates, Calum Speed a ďalší.