NIGHTMARE ALLEY (1947)

Do kín prichádza hviezdne obsadený dobový thriller Nightmare Alley (pod slovenským distribučným názvom Ulička nočných môr). Presne pod týmto názvom už evidujeme film noir (1) zo 40. rokov minulého storočia. Počin Guillerma Del Tora (Faunov labyrint, Podoba vody) však nemá ambíciu byť jeho remakeom, ale adaptáciou rovnomenného nihilistického románu z roku 1946 od amerického autora Williama Lindsay Greshama. My sa aj napriek tomu, teraz v krátkosti pozrieme na filmovú klasiku z 1947 od Edmunda Gouldinga (oscarový Grand Hotel, 1932).

Film noir ako taký môže byť cynická detektívka, rafinovaný thriller so zápletkou „dokonalého zločinu“, ponurá dráma s motívom vzatia spravodlivosti do vlastných rúk, drsná kriminálka o korupcii, boxerská dráma, novinársky film, gotická romanca, vzťahová melodráma a rovnako aj príbeh z cirkusu (2), ktorého (na prvý pohľad netradičné) prostredie sa do noirovej štylizácie nesmierne hodí. Lunapark s kopou atrakcií a stanov pôsobí v noci ako malé mestečko plné temných zákutí a cez deň zasa preplnená mizanscéna dokáže vyvolať pocity klaustrofóbie. To je prípad Uličky prízrakov.

Netradičné bolo toho času aj obsadenie hollywoodskeho obľúbenca a predstaviteľa kladných rolí Tyrona Powera (Zorro pomstiteľ, Kavalier pomsty) do úlohy podvodníka a šarlatána. Jeho Stanton „Stan“ Carlisle je uhrančivý, samotársky oportunista, ktorý sa priúča u cirkusovej jasnovidky Zeeny. Keď sa dozvie, že so svojím dnes skrachovaným, alkoholu holdujúcim partnerom zažila v minulosti nemalú slávu, chce sa ich bývalému vyhlásenému číslu priučiť. Nalieha preto na veštkyňu, aby ho naučila ich „know how“ (tzv. slovný kód) a rozbehli šou znova v novej zostave.

Ambiciózny mladík postupne stúpa v hierarchii kočovného cirkusu. Drobný pomocník a asistent sa mení v podvodného kúzelníka, prvotriedneho manipulátora a napokon i falošného mentalistu (3). S prevzatým číslom s čítaním myšlienok opúšťa prostredie jarmokov a smeruje do mesta, kde jeho obchodné meno získava cveng, dostáva sa mu čoraz väčšej dôvery a získava si priazeň chicagskej spoločenskej smotánky. Neskôr za pomoci záhadnej, no rešpektovanej psychoanalytičky si v honbe za slávou a bohatstvom trúfa na tých najvyššie postavených ľudí. A zrazu sa už tiež dokáže rozprávať so zosnulými svojich klientov...

Stan je typický noirový lúzer. Tulák bez jasného spoločenského statusu, ktorý nachádza útočisko v cirkuse. S vzrušujúcou vidinou amerického sna (byť niekým) a pod heslom „viem, že nerobím správne, ale aj tak to risknem“ si razí svoju vytúženú cestu hlava-nehlava. Je si plne vedomý svojej skazenosti: „Nie som dobrý človek. Ale aspoň som nikdy nepredstieral, že ním som.“ Využíva každého, s kým má spolupracuje. Okrem toho, že z morálneho hľadiska činí samé zlé rozhodnutia, číha naňho ešte iná hrozba – manipulatívna femme fatale. Spomínaná psychiatrička jeho metódu rýchlo prekukne a má s ním vlastné plány...

Hlavnou témou predlohy je odvrátená stránka šoubiznisu a zároveň ľudskej nátury. Scenár výborne pracuje s typickými noirovými motívmi: kritikou amerického sna, dobehnutím hriechov minulosti a fatalizmom. Divák zažíva vzostup a pád „Stantona Veľkého“, ktorý absolvuje jedno epizódne kariérne kolečko, aby sa napokon vrátil tam, odkiaľ prišiel. A kam patrí. Jeho nezvratný osud nám navzdory narastajúcim úspechom viackrát symbolicky podčiarkujú tarotové karty, typické pre tamojší fach.

Drobná výhrada smeruje k dĺžke. Vzhľadom na „žáner“ a rok vzniku je 110-minútová stopáž trošku premrštená. Filmy noir mávali v priemere cca 85 minút. Cítiť tak nevyváženosť medzi prvou (cirkusovou) a druhou (veľkomestskou) polovicou, ktorá stráca tempo a chcelo by ju skrátiť. Snímka tak môže pôsobiť ako dva zlepené, samostatné hodinové filmy.

Ulička prízrakov bola v auguste 2016 uvedená na českom Noir Film Festivale, ktorý svojou osobnou prítomnosťou poctil znalec filmu noir Eddie Muller zo San Francisca (4). Na adresu tohto titulu sa vyjadril, že ide o najlepší noir v dramaturgii vtedajšieho ročníka. Ak sa nebojíte kvalitných čiernobielych filmov, toto je ukážkový znepokojivý príklad dekonštrukcie amerického sna, ktorý sa mení vo fatalistickú nočnú moru.

Nightmare Alley (USA, 1947, 110 min.)
Réžia: Edmund Goulding. Scenár: Jules Furthman, William Lindsay Gresham (román). Hrajú: Tyrone Power, Joan Blondell, Coleen Gray, Helen Walker, Taylor Holmes, Mike Mazurki, Ian Keith ...

(1) Filmoví historici, kritici a nadšenci dodnes nenachádzajú zhodu na tom, či film noir je dobový žáner, vizuálny štýl alebo „len“ historický cyklus filmov („oficiálne“ vymedzený na obdobie rokov 1941-1958).

(2) Táto obsahová rozmanitosť mňa osobne posmeľuje sa prikloniť k tvrdeniu, že noir je štylistická tendencia, kde teda nie je úplne dôležitý obsah (stačí, aby bol príbeh o zločine či odvrátenej strane ľudskej povahy), ale najmä forma (štylizovaný vizuál a pesimistická atmosféra).

(3) Postavy mentalististov a kúzelníkov sa o rok neskôr objavili aj v noiroch The Amazing Mr. X s krásnou kamerou Johna Altona a Night Has a Thousand Eyes na motívy Cornella Woolricha.

(4) Svetoznámy noirový expert organizuje v USA festival Noir City a skrz Film Noir Foundation reštauruje poškodené staré filmy.

PS: Ak vás zaujíma fenomén filmu noir, sledujte nás aj na našej FB fanpage