10

Filmová recenzia

Je fantasy únikom od ťažoby reality? Alebo je to labyrint snov v ktorom má odvaha a nádej svoje pevné miesto?

Konečne! Jeden z pozoruhodných zjavov roka 2006 sa prebil labyrintom času, peňazí a rozhodnutí, aby došiel tam, kam patrí – na plátna slovenských kín. Guillermo del Toro, predstaviteľ silnej mexickej režisérskej vlny, bol doteraz nášmu divákovi známy, ako fanúšik úpadkových, či tak povediac „detských“ filmov. Jeho Blade (druhý v poradí) sa spája s upírmi v boji proti spoločnému nepriateľovi a Hellboy (druhý sa chystá) bojuje s peklom na strane ľudí. Jednoducho, del Torovi je vlastné detské nadšenie pre tajomstvo a pre hru. Rád sa necháva opantávať predstavami, ktoré dospelí pohrdlivo prejdú mihnutím oka. V tomto kontexte s potešením konštatujem, že práve film o dieťati plnom fantázie sa stal príbehom, ktorý tomuto Mexičanovi vydobyl „dospelú“ slávu v podobe uznania kritiky, množstva nominácii a troch zlatých sošiek Oscara.

Španielsko v roku 1944. Vo veľkých zverstvách druhej svetovej vojny niet malých bojísk. Španielsko krvácalo revolúciou ešte pred vojnou a krváca ďalej. Víťazný fašistický systém generála Franca zďaleka nie je milovaný všetkými a občianski odporcovia bojujú za svoju pravdu formou partizánskej vojny. V tomto svete nepokoja a smrti žije desaťročná Ofélia. Vie svoje o smrti, zomrel jej otec, a vie svoje o nepokoji. Svadba jej matky Carmen s vplyvným a tvrdým frankistickým kapitánom Vidalom hrozbu chaosu a strachu odkladá iba zdanlivo. Ofélia a tehotná Carmen prichádzajú za novou hlavou rodiny do hôr, kde kapitán Vidal bojuje s rebelmi. V hlbokých lesoch sa však neskrývajú iba partizáni, je tam i starodávny kamenný labyrint, strážený podivným Faunom s legendou na perách. V ťažkých časoch nie je ľahké zistiť komu veriť a komu nie. Jedna chyba a ste stratený navždy...

Faunov labyrint patrí k filmom, ktorým svedčí označenie autorský projekt. Del Toro si ho napísal, režíroval i produkoval a je jasné, že doň vtlačil kus svojej osobnosti. Je to film stavajúci na ľudskej fantázii (obrazovej i príbehovej) a o ktorom čím menej viete, tým lepšie sa vám bude vnímať. Stačí sa jednoducho poddať príbehu a nechať sa viesť. Táto mexická cesta do fantázie je o to silnejšia, že nám ju pripravil šikovný rozprávač príbehov a na cestu nám prizval skutočne výnimočných sprievodcov.

Veľkou výhodou pre slovenského diváka je (predpokladaná) neznalosť hercov. Na rozdiel od prevarených amerických prototypov, nie je najmenší problém prijať každú jednu úlohu za skutočnú postavu, ktorá sa postupne otvára. Tým skôr, že pred nami budú defilovať veľmi dobré výkony. Je jasné, že im dominujú mladučká Ivana Baquero, ktorá je na plátne najčastejšie a despotický Sergi López. Hrať expresívne negatívne charaktery - než dobrákov, je asi výrazovo vďačnejšie, ale ak platí, že kvalitu filmu robí charizma „záporáka“, tak je od začiatku „vymaľované“. López svojho kapitána Vidala buduje veľmi presvedčivo, jeho ambície a najmä túžba po vlastnom synovi sú zrejmými motiváciami nastávajúcich konaní. Dôležité však je, že týmto hlavným postavám veľmi zdatne sekundujú ďalšie a vytvárajú tak veľmi hodnoverné prostredie.

Popri príbehu, ktorý nám režisér predkladá skrz svojich hercov, je ďalším mimoriadnym lákadlom vizuálna stránka. Bez preháňania ju možno označiť za jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo si Faunov labyrint vyslúžil svetovú pozornosť. Veľmi zaujímavá kamera (Oscar pre Guillerma Navarra) a strih, ktoré vedia vyťažiť mágiu aj z najcivilnejšej scény, naplno preukazujú svoje kvality v okamihu kedy Ofélinu fantáziu napĺňa predstavivosť maskérov, artdirectorov a kostymérov. V týchto chvíľach je Labyrint nezabudnuteľný a naplno prezentuje del Torovu vizuálnu imagináciu, ktorá čo sa týka homogénnosti i svojprávnosti vo svete farieb a kulís, získava priestor podobný pokrúteným tvarom Tima Burtona. Možno si všimnete spojitosť medzi „šrafovaním“ Fauna a Hellboya, možno vám bude pripadať, že oči odjakživa patrili do dlaní a možno nájdete ďalšie (svoje vlastné) zákonitosti tohto sveta.

Atmosférická a na príbeh ušitá hudba (Javier Navarrete) starostlivo sleduje dej príbehu a veľmi plynulo prechádza medzi scénami, ktoré od seba často delia celé svety. Práve zručnosť spájania jednotlivých línii príbehu mi príde ako ďalším drobným kúzlom na ceste labyrintom. A hoci sú svety reality a fantázie rozčesnuté od začiatku po koniec, autorom filmu sa ich neustále darí radiť vedľa seba. Podobne ako dokážu spojiť poetiku rozprávky s drsnotou reality. Jedno i druhé totiž dokáže naozaj bolieť.

Faunov labyrint je najlepší film, aký som od Guillerma del Tora videl. Je to jeden z najlepších filmov, aké som videl minulý rok a som veľmi rád, že konečne doblúdil aj na Slovensko. Svoj boj o Oscara v kategórii – Najlepší zahraničný film – prehral s nemeckým Životy tých druhých, ktorý sa stal Kinema Filmom roka 2007. Boj o priazeň slovenských divákov však ešte len začína. Choďte naň. Uvidíte krásne kino a možno i Kinema film roka 2008. Ktovie? Vo svete fantázie je možné všetko.

El laberinto del fauno (Španielsko/Mexiko/USA, 2006, 112 min.)
Réžia: Guillermo del Toro. Scenár: Guillermo del Toro. Kamera: Guillermo Navarro. Hudba: Javier Navarrete. Hrajú: Sergi López, Maribel Verdú, Ivana Baquero, Álex Angulo, Doug Jones, Ariadna Gil, Roger Casamajor