FESTIVAL PÁNA RIFKINA

Najznámejší filmový neurotik Woody Allen nakrúcal ostatné roky najmä populárne „cestovateľské bedekre“ či snímky zo zákulisia šoubiznisu, filmu či umelcov. Teraz – vo svojom už 49. počine – tieto dve skupiny spojil v oddychovej záležitosti o kríze manželstva na pozadí filmového festivalu, ktorú docenia predovšetkým cinefili.

Jeho novinka sleduje americký manželský pár na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastián na severe Španielska. On je starnúci učiteľ filmu s vyberaným vkusom, ona príťažlivá novinárka v najlepších rokoch. V pôvabnom prímorskom mestečku znovu prežívajú milostnú chvíľku, ale každý z nich tú svoju...

Rozkol medzi manželmi prichádza hneď na začiatku, keď manželka neprehliadnuteľne inklinuje k mladému, fešáckemu francúzskemu filmárovi, s ktorým na festivale trávi viac času než so svojím na pohľad nudným mužom. Allen priepasť medzi nimi prehlbuje aj na základe filmového vkusu: kým milenci počas obedu v trojici obdivujú hollywoodskych klasikov (Howarda Hawksa, Johna Forda), náš intelektuálny hrdina Mort Rifkin nedá dopustiť na Felliniho, Bergmana a predstaviteľov francúzskej novej vlny.

Kľúčovými esenciami väčšiny Woodyho filmov sú herci a ich tradične vypointované dialógy. Priblížme si protagonistov. Som presvedčený, že ak by mal 85-ročný režisérsky veterán nižší vek, titulnú postavu by si zahral on sám. Rola našťastie vynikajúco sadla galantnému Wallaceovi Shawnovi (tvár známa najmä z vedľajších rolí). Fyzicky síce neoslní, ale vaše sympatie si získa intelektom, láskavým humorom a životným nadhľadom. Aj vo vedľajších úlohách je kasting veľmi presný: Gina Gershon je ako neverná manželka atraktívna a podobným sexepílom srší aj Louis Garrel v úlohe ambiciózneho vychádzajúceho režiséra.

Ozdobou sú snové či zasnené cinefilské scénky, ktoré si náš hrdina predstavuje. Sú preňho útekom z reality a zároveň akousi duševnou rehabilitáciou. Plávajú síce po povrchu ako olejové oká, sú poňaté výhradne satiricky a príbeh výraznejšie neposúvajú, no pre znalcov majú pridanú hodnotu. Zbehlý divák tieto vsuvky prijíma ako bonbóniky, pri ktorých nikdy nevie, čo mu Woody ponúkne. Vopred sa už teší, či jeho ďalší výber bude poznať a ako ho pojme. V tomto prípade platí: čím viac máte napozerané, čím viac odkazov identifikujete, tým viac si ich vychutnáte a rovnako s nimi celý Festival pána Rifkina. Allen má vyberaný vkus a vzdáva holt skutočným velikánom: či ide o klasický Hollywood, francúzsku novú vlnu či európsku umeleckú kinematografiu.

Je napríklad výborné, že v traileri nemáme možnosť vidieť ani jednu z krátkych scén, ktoré odkazujú na vyhlásené majstrovské diela. Vizuálnych referencií sa dočkali napríklad Wellesov Občan Kane (1941), Godardovo Na konci s dychom (1960), Truffautov Jules a Jim (1962), Buñuelov Anjel skazy (1962), Felliniho 8 ½ (1963) a hneď trojica snímok od Bergmana: Siedma pečať (1957), Lesné jahody (1957) a Persona (1966).

Za objektívom stál legendárny taliansky kameraman Vittorio Storaro, ktorého Konformista (1970) či Apokalypsa (1979) patria medzi ukážkové práce pre študentov kamery. Verne evokovať slávne scény režijných majstrov bola preňho hračka. Pri Wellesovi pracuje s mizanscénou a hĺbkou obrazu, pri Godardovi používa skokový strih, pri Fellinim zasa kamera plynulo plachtí (a do toho vyhrávajú cirkusové melódie). Prechod do čiernobielej farby a prípadná zmena obrazového formátu majú zakaždým svoje čaro. Pre fajnšmekrov ide o pohladenie po duši.

Nový Woody Allen je nostalgickým kinom za práve skončeným (festivalovým) letom a filmárskymi velikánmi. Prináša ľúbivé dovolenkové prostredie, slnečné lúče, vánok bezstarostnosti, priestor pre filozofické konverzácie (na ktoré počas roka nie je akosi čas) a možno aj recept, ako sa skrz umenie vysporiadať s manželskou depresiou či krízou mužskosti. Čím viac máte napozeranú francúzsku novú vlnu a európsku artovú kinematografiu na čele s Bergmanom, tým viac si Festival pána Rifkina užijete.

K väčšiemu zážitku možno bude len stačiť, ak máte radi jeho komédie z filmárskeho zákulisia (Hollywood Ending) či milostné listy kinematografii (Café Society). Obávam sa však, že pre tých ostatných pôjde o priemernú, koketnú allenovskú komédiu, kde malebné San Sebastián len strieda Paríž, Rím či New York.

PS: Pre zvýšený zážitok odporúčame sledovať v kine s Vaším klubovým sparring partnerom.

Rifkin's Festival (USA / Španielsko / Taliansko, 2020, 92 min.)
Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen. Kamera: Vittorio Storaro. Hudba: Stephane Wrembel.
Hrajú: Wallace Shawn, Gina Gershon, Louis Garrel, Elena Anaya, Steve Guttenberg, Christoph Waltz, Georgina Amorós, Damian Chapa a ďalší.