SAINT FRANCES

Koniec roka sa predsa ešte rozhodol prekvapiť. Aj keď ide o minuloročný titul, slovenské publikum sa k nemu dostáva až v týchto dňoch, vďaka HBO GO. Poteší najmä fanúšikov indie filmov, ktorí sú pripravení na otvorené podanie niekoľkých silných tabu tém. Dramédia s názvom Saint Frances mala veľmi úspešnú premiéru minulý rok na South by Southwest Film Festival, na ktorom získala Cenu publika aj Špeciálnu cenu poroty. Jej úspešná púť pokračovala aj na ďalších medzinárodných festivaloch a mnohí snímku hodnotili ako nadpriemernú. Prekvapivo ide o debut pomerne mladého režiséra Alexa Thompsona, ktorý mal za sebou doposiaľ iba prácu na krátkometrážnych filmoch. Výsledok je však veľmi vydarený a vyspelý.

Bridget (Kelly O'Sullivan) má 34 rokov na krku a okrem nich už nemá prakticky nič. So statusom „slobodná a bezdetná“ a s pracovnými skúsenosťami servírky si uvedomuje, že je najvyšší čas život nakopnúť a dať mu väčší zmysel. No predtým, ako sa do toho stihne pustiť, sa jej situácia ešte viac skomplikuje. Na jednej party spoznáva Jaceho (Max Lipchitz), s ktorým čoskoro otehotnie. Ako náhly svetlý moment v jej každodennom zmätku sa aspoň zablysne možnosť opatrovať malú rozkošnú Frances (Ramona Edith Williams) vychovávanú dvoma matkami. So starostlivosťou o živú 6-ročnú nezbednú okaňu budú cez leto potrebovať pomôcť, nakoľko ich ďalšie dieťa je už na ceste.

Bridgetin vzťah k deťom je však veľmi vlažný a hľadanie si spoločnej cesty k Frances vyzerá na zdĺhavú púť. Navyše, sama sa zamýšľa nad tým, či tento svet vôbec niekedy obohatí aj o vlastného potomka. O neusporiadanú blondínku sa pokúšajú dvaja muži a aj v tomto prípade film búra prvotné predsudky. Práve Jace, ktorý je od nej takmer o desať rokov mladší, potvrdzuje svoju vyspelosť tým, že sa dokáže o svojich pocitoch rozprávať a prijíma za svoje činy zodpovednosť. Naopak, starší Isaac (Jim True-Frost), Francesin učiteľ gitary, si chce iba užívať. V momente, keď mu Bridget pred prvým sexom oznámi, že neberie antikoncepciu, prekvapene sa zháči a slovami karhajúceho rodiča jej dohovára, aby tak čím skôr začala robiť. Alternatíva vo forme kondómu mu jednoducho príliš nevyhovuje.

Nosnými témami príbehu, ktorý vie byť vtipný, dojemný a zároveň aj bolestivý, je náročné obdobie tehotenstva, vedľajšie účinky potratu, hľadanie rovnováhy medzi rodičovstvom a kariérou, boj s popôrodnou depresiou či v konečnom dôsledku aj právo na život. Režisérovi sa podarilo veľmi trefne zachytiť miestami až neúnosný tlak, ktorý spoločnosť na ženské pohlavie vyvíja, pretože značná časť zodpovednosti za nový život je práve na ich pleciach.

Hlavnú hrdinku Bridget stvárňuje Kelly O'Sullivan, ktorá k snímke napísala aj samotný scenár. A ten je výborný, rovnako ako aj herecké výkony na čele s ňou samotnou. Stotožniť sa s nimi a precítiť bolestný okamih je veľmi jednoduché, pretože všetky postavy sú ako vytrhnuté z reálu. Zaujímavé je, že práve za filmom s absolútnym fokusom na ženy, ktorý odvážne zobrazuje mnohé chúlostivé situácie, je podpísaný práve muž – Alex Thompson, ktorý je zároveň aj Kellyným súčasným partnerom.

V deji sa vystrieda celá veková škála ženských predstaviteliek. Počínajúc Frances, tou najmenšou, ktorá je živelná, nesmierne vnímavá a dej obohacuje o svoje úprimné vtipné detské hlášky. Hlavná postava Bridget si prechádza mnohými zásadnými zmenami, miestami ju životný vír pohlcuje, inokedy nad ním naopak vyhráva. Maya (Charin Alvarez) ako žena, ktorú postihla popôrodná depresia a Annie (Lily Mojekwu), tvrdá úspešná právnička ako matka číslo dva, musia popri bežných rodičovských strastiach kolektívne čeliť aj častým opovrhovaním zo strany spoločnosti, nespravodlivým hodnoteniam vytvorením iba na základe ich odlišnej farby pleti či spôsobu života. V deji sa mihne aj Bridgetina matka, ktorá zastupuje staršiu generáciu ženského pokolenia a práve z nej sála najväčšia vyrovnanosť.

Režisér si do jedného filmu nabral možno až príliš veľké sústo rôznych tém, z ktorých má každá svoju vlastnú dôležitosť a právo na dôkladný rozbor. V rozsahu 106 minút je to však prakticky nemožné a logicky sa kde-tu muselo ukrojiť. Doplatil na to najmä vzťah Bridget s Frances, ktorý si počas deja síce prešiel úplným obratom, no musel sa rozvinúť akosi prirýchlo. Čím tvorcovia diváka prakticky ochudobnili o množstvo pekných scén, ktoré mohli v tejto línii vzniknúť, no nestalo sa tak. Spoločné momenty tejto dvojice sú však veľmi milé a pripomínajú nám dospelým, koľkej múdrosti sa vieme naučiť od týchto drobných stvorení. Malá Frances našu hlavnú hrdinku nesúdi. V jej očiach je naopak hrdinkou, pretože napriek svojmu strachu sa snaží a vzpiera neľahkým situáciám.

Z mnohých kritických názorov divákov však smutne konštatovať, že spoločnosť ešte stále nie je úplne pripravená otvorene diskutovať o citlivých témach, ktoré táto snímka predostiera. Zobrazuje niekoľko životných (a častokrát aj krvavých) momentov, ktoré sú aj v 21. storočí vnímané ako relatívne tabu, pričom viac prirodzené byť ani nemôžu (menštruácia, dojčenie...). Práve nimi sa tvorcovia do istej miery vopred odsúdili aj na určitú dávku kritiky, obvinenia z politických zámerov a otitulovania filmu ako feministický.

Áno, Saint Frances je z pohľadu postáv vyslovene ženským filmom, v ktorom muži stoja iba kdesi v ich tieni. No postavy sú vykreslené až chirurgicky reálne, ako citlivé bytosti, ktoré majú miestami prirodzený strach, no v potrebnom momente sa z nich stávajú skutočné bojovníčky. 

Šéfredaktor Kinemy odporúča vidieť aj všetkým mužom :)

Saint Frances (USA, 2019, 101 min.)
Réžia: Alex Thompson. Scenár: Kelly O'Sullivan. Hrajú: Kelly O'Sullivan, Charin Alvarez, Braden Crothers, William Drain, Hanna Dworkin, Laura T. Fisher, Mary Beth Fisher, Meighan Gerachis, Francis Guinan, Vanesa Lavado, Max Lipchitz ..