MOSUL

Vojna v Iraku je pre filmárov podobne vďačná, ako tá vietnamská pred pol storočím. Ponúka silné príbehy, spoločensko kritický potenciál, nastavovanie zrkadla Amerike aj zaujímavé vizuálne prostredie. Pokiaľ sme však o staršom konflikte dostali niekoľko nezabudnuteľných klasík, tak v tomto prípade tvorcovia trochu tápu. Americký ostreľovač (American Sniper) bol síce obrovský hit a Smrť čaká všade (Hurt Locker) získal najcennejšieho Oscara, no ten pravý “definitívny” kúsok sa stále neobjavil. Iracké vojna tak na svoju Čatu alebo Apokalysu stále čaká.

Väčšina tematických snímok navyše komerčne nepekne vyhorela a producenti sa do tejto tematiky príliš nehrnú. V tomto prípade sa o to z produkčného hľadiska pod krídalmi Netflixu pokúsili bratia Russovci (Avengers: Infinity War a Endgame). Ich predchádzajúci spoločný počin Extraction bol na najpopulárnejšej streamovacej platforme obrovským hitom a vlastne aj celkom fajn béčková zábava. Ich nový projekt je však ambicióznejší.

Skutočný príbeh rozpráva o Iráckej jednotke SWAT. Vojaci odtrhnutý od velenia sú na neznámej misii v zničenom Mosule. Priberú k sebe mladého policajta (Adam Bessa) a vydávajú sa dokončiť svoju úlohu, o ktorej nováčik nič netuší.

Mosul vôbec nevyzerá ako americký film. Debutujúci režisér a skúsený scenárista Matthew Michael Carnahan (Kráľovstvo/Kingdom, Svetová vojna Z/World War Z) rozhodne nejde vpred diváckej pohodlnosti. Film je celý v arabčine, nemá tradičný dej, nebojí sa brutality, nesústredí sa na postavy a priamočiaro zobrazuje iba istý výsek väčšieho celku. Najviac mi to pripomenulo prístup Mela Gibsona pri Passion of the Christ a Apocalypte. Bohužiaľ Carnahan (brat slávnejšieho Joa) nie je tak dobrý režisér ako bývalá herecká megahviezda.

Atmosféra je autentická, no príbeh, ktorý sa v nej odohráva, nedokáže úplne strhnúť. Postáv je dosť a sú až na jednu dve výnimky úplne zameniteľné medzi sebou. Neznámi herci sú dobre vybraté typy, no hrať nemajú príliš čo. Keď teda dôjde na povinné úmrtia, žiadne emócie sa nedostavujú. Rovnako tak napätie pri akčných scénach sa nedoluje ideálne. Je to evidentne kreatívny zámer a právo tvorcov, no mnoho divákov z tohto prístupu nadšených nebude. Počas bojov sa ale darí vypichovať celkom zaujímavé momenty a ukazuje veci, na ktoré v Hollywoodskej produkcii nie sme zvyknutí (granát). Z tohto hľadiska dopadla najlepšie úvodná prestrelka, keď sme hodený rovno do deja a vyprofiluje sa hlavný hrdina. Respektíve postava, ktorej očami budeme dianie sledovať.

Formálne sa pohybujeme v rámci očakávaní. Kamera vychádza najmä z prác Paula Greengrassa. Statív teda ostal v štúdiu, no kinetiku a drajv svojich predobrazov sa mu nedarí úplne dosiahnuť. Kameraman Mauro Fiore (Avatar, Ostrov) má našťastie dostatok skúseností a darí sa mu budovať tú správnu stiesnenosť. A občasným správnym rakurzom dolovať aj nejaké to napätie. Nikdy totiž neviete, odkiaľ vyletí smrtiaca rana. Táto nepredvídateľnosť je pekne osviežujúca a nikto si nemôže byť istý, či sa dožije záverečných titulkov.

Hudba Henryho Jackmana (X-Men: First Clas/Prvá trieda) je mimoriadne utlmená. Väčšinu času si vystačí s maximálnym minimalizom a iba decentne dopĺňa ruchy. Strihač mohol pokojne na stopáži ubrať a trikári robia svoju prácu efektívne neviditeľne. Všetky tieto prvky mohli pri inom uchopení fungovať dokonale. Neprvoplánová (a divácky nevďačná) režijná koncepcia im ale neumožňuje úplne vyniknúť. Chápem zámer, no na podobnú výstavbu filmu ešte Carnahan nedospel. Jeho prvotina je síce dobrá, ale neohromujúca.

Od Mosulu možno budú diváci očakávať nový Black Hawk Down (alebo aspoň 13 hodín, nech sa držíme viac pri zemi), no od začiatku je jasné, že Scott (aj Bay) sú filmársky a remeslene úplne inde. Carnahan sa snaží viac zachytávať realitu než efektne komponovať scény v túžbe dolovať z obecenstva spätnú väzbu. Prejavuje sa to takisto na absencii patosu. Komu prišli menované tituly nasilu podliezavé, Mosul mu bude vyhovovať viac. Pocitové mäso príde až v závere, ktorý dvíha túto jednohubku o dosť vyššie.

Pred divákom utajovaný McGuffin má totiž ohromnú silu a dáva celému predchádzajúcemu besneniu silu, presah a vlastne aj zmysel. Celé to do seba zacvakne a konečne pochopíte, prečo vlastne tento projekt vznikol. No ešte viac vynikne to, že ide iba o istú epizódku vo veľkom svete plnom nezmyselnej smrti a utrpenia nevinných.

Mosul je fajn jednohubkou, ktorá si sama trochu podráža nohy svojim uchopením. Viac než na príbeh sa sústredí na atmosféru. Boduje nepredvídateľnosťou, autenticitou aj svojim koncom. Rozpráva o dôležitých veciach a nie je podliezavá. To sa veľmi cení a mnoho divákom tento prístup bude nadmieru vyhovovať. No na majstrovské dielo o vojne v Iraku stále čakáme. Chvíľku som rozmýšľal aj nad vyšším hodnotení , ale nakoniec to nechám na solídnej šestke, s prevarenou vetou o pripočítaní bodíku, ak máte podobný filmársky prístup radi.

Mosul (USA, 2019, 101 min.)
Réžia: Matthew Michael Carnahan. Scenár: Matthew Michael Carnahan. Hrajú: Waleed Elgadi, Hayat Kamille, Thaer Al-Shayei ...