CHLAPEC Z VOJNY

Ozbrojený konflikt na Ukrajine si podľa štatistík Spojených národov vyžiadal v rokoch 2014 až 2020 najmenej 13 000 ľudských životov. Hlavný hrdina snímky Chlapec z vojny, osemnásťročný Arťom, sa však smrti nebojí. Ako mnoho iných v jeho veku, aj pre neho je vojna predovšetkým vzrušujúcim dobrodružstvom a priestorom pre sebarealizáciu. Má to šťastie, respektíve smolu, že vojna práve skutočne klope na dvere a chlapcov, ako je Arťom, v nej nikdy nie je dosť.

Nemecko-český dokument Cypriena Clément-Delmasa a Igora Kosenka je trpezlivým pozorovaním chlapca, ktorý sa od hier na vojakov posúva na skutočné bojisko. Vznikol ešte v roku 2018. Na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava vtedy získal zvláštne uznanie poroty aj študentskú cenu. Aktuálne naň môžete naraziť aj v programe vybraných slovenských kín.

Arťom sa považuje za ukrajinského patriota, hoci má ruské korene a dokonca aj rodinné väzby na ruskú armádu a tajnú službu. Keď si má po vypuknutí Donbasskej vojny vybrať stranu, žiadnou morálnou dilemou netrpí. Je pripravený brániť svoju krajinu pred okupantmi a proruskými separatistami. Čo však na pohľad sympatického, citlivého a v každom ohľade „normálneho” chlapca vedie k túžbe vrhnúť sa medzi míny a ostreľovačov? Práve na to snímka Chlapec z vojny, zdá sa, hľadá odpoveď.

Chlapcov ako Arťom je na svete milión. Za každým jedným ozbrojeným konfliktom stáli tisícky Arťomov – a tisícky ich aj padli, možno bez toho, aby kedy mohli sami sebe odpovedať na otázku, čo ich k vstupu do bojovej zóny viedlo. Arťom je vo svojom každodennom živote od prestreliek na Donbase na míle vzdialený. Má byt, psa, milujúcu priateľku, žije v pokojnom prostredí, kde by hádam nebolo ťažké bojový konflikt aj celkom vytesniť. Jeho najbližší nechápu, prečo ho to do vojny tak ťahá. Prečo si kupuje kameru s úchytom na helmu miesto novej umývačky či notebooku? Prečo chce miesto teplých večerí od priateľky jedávať vojenskú šlichtu? Čo bude robiť po zvyšok života, ak teraz kdesi na poli príde o nohu či oko?

Chlapec z vojny trpezlivo sleduje Arťomove, často celkom banálne prípravy na deň „D”, kedy sa konečne stane skutočným vojakom. Vidíme, ako sa zoceľuje behom, zhybmi, strieľaním na terče, vrhaním nožov do stromu – a je nám celkom jasné, že jeho precitnutie do skutočnej vojnovej reality zrejme bude drsné. Film jemne poodhaľuje aj rúško jeho súkromia. Prezrádza napríklad, že aj Arťomov otec bol vojak a keď pred rokmi zahynul v Afganistane, so synom už dlhšie nebol v kontakte. Stretávame aj Arťomovu priateľku Mašu, ktorá sa s jeho odchodom zmieruje len ťažko, ako aj jeho „osobného trénera”, starého vojnového veterána, ktorý ho pripravuje aj odrádza od vojny zároveň.

Film len máločím skutočne prekvapí – hádam však aspoň vyvráti stereotyp, že vojakmi sa dobrovoľne stávajú len testosterónom nadupaní čudáci, ktorí nemajú čo stratiť. Arťoma divák zrejme už od prvého záberu bude vnímať ako sympatického a citlivého, no zároveň hlboko naivného idealistu, ktorý si nedokáže ani predstaviť, do čoho sa to vrhá. Snímka tomu v podstate už len dáva za pravdu. Celkom zaujímavú zápletku ponúka Arťomov dvojaký rusko-ukrajinský pôvod, no film naň nijako zvlášť netlačí a sám Arťom tvrdí, že postoj jeho rodiny je celkom apolitický.

Nič konkrétne sa z filmu nedozvedáme ani o samotnom donbasskom konflikte, no to je zrejme aj zámer – v princípe tu platí vojna ako vojna, akurát že na plátne dostáva konkrétne mená a kulisy. Chlapec z vojny je tak cenný najmä ako autentický, pokojne observačný a chvíľami aj vizuálne vďačný obraz mladého človeka na osudovom rázcestí.

Kluk z války (ČR / Nemecko, 2018, 79 min.)
Réžia: Igor Kosenko, Cyprien Clément-Delmas. Kamera: Ivan Castiñeiras. Hudba: Matouš Hejl. Zvukový dizajn: Sandra Klouzová. Strih: Martin Reimers, Oscar Loeser