Diabolsky rafinovaný Hugh Grant rozohráva vo filme Heretik najdesivejšiu úlohu svojej kariéry

Prišli šíriť slovo Božie netušiac, že najťažšia skúška viery ich ešte len čaká, keď prekročia prah domu očarujúceho pána Reeda. Zazvoniť pri dverách a prijať jeho pozvanie na čučoriedkový koláč sa ukáže ako ten najhorší nápad, hoci vonku hrmí a leje. Skutočné zjavenie nastane, keď sa dvere za dvoma mladými mormónkami zatvoria. Vtedy sa začína smrtiaca hra na mačku a myš. A jej tvorca, Hugh Grant, je rafinovaný. Diabolsky rafinovaný. Najdesivejšia úloha jeho kariéry bude v slovenských kinách od 21. novembra.

Hugh Grant ako priateľský pán Reed ponúkne dvom mladým misionárkam úkryt pred prudkým dažďom a ochotne ich pozve na čučoriedkový koláč svojej manželky, ktorý vonia až von. Sestry Paxtonová a Barnesová nemajú dôvod myslieť si, že ich za múrmi nenápadného prímestského domu čaká peklo. Aspoň dovtedy, kým sa neukáže, že žiadna pani Reedová neexistuje a že encyklopedické znalosti ich zdanlivo neškodného hostiteľa sú desivo ohromujúce. Dochádza im, že uviazli v pazúroch niekoho, kto neváha zájsť do absolútnych extrémov. A že ak sa majú zachrániť, musia sa z Reedovej pasce dostať samy. 

„Kombinácia hororu a psychologického trileru ma fascinovala,“ hovorí Hugh Grant. „Myslím, že sa mi podarilo pomerne rýchlo nájsť dobrý spôsob zachytenia pána Reeda. Videl som ho ako takého správneho vysokoškolského profesora – takého, ktorý občas trochu šokuje, ale teológia je vďaka nemu zábavným predmetom,“ hovorí britský herec, ktorý sa na svoju postavu pripravoval štúdiom nielen náboženstiev, ale aj prípadov sériových vrahov a vodcov siekt, aby zistil, čo ich viedlo k páchaniu zla. Výsledkom je šarmantný sociopat, ktorý rozvíja hlboké myšlienky o živote s rovnakým zanietením ako o Lane Del Rey, hre Monopoly či fastfoodoch, a svojou genialitou pripomína Hannibala Lectera.

Túto sofistikovanú sondu do temného labyrintu Reedovej mysle majú na svedomí Scott Beck a Bryan Woods. Toto tvorivé duo má na konte niekoľko najdesivejších filmov posledného desaťročia vrátane Tichého miesta, ktoré ocenil aj samotný kráľ žánru Stephen King, keď film označil za „výnimočné dielo“. Voľba obsadiť Hugha Granta bola pre oboch tvorcov filmu od začiatku jasná, aj keď podmanivého pána Reeda chceli hrať desiatky jeho rovnako slávnych kolegov. „Hugh sa nenápadne stal jedným z najlepších charakterových hercov našej doby. A ako každý skvelý herec úplne ovládne každý film, v ktorom sa objaví,“ domnieva sa Beck.