The Tragedy of Macbeth je hlasným režisérskym aj hereckým výkrikom

Divadelná hra Williama Shakespeara Macbeth bola na strieborné plátna adaptovaná vyše 20 – krát, no filmári v nej stále dokážu nájsť niečo nové. Príkladom toho je aj najnovšia z nich – debutový sólový režisérsky počin Joela Coena – polovice legendárneho režisérskeho dua bratov Coenovcov, The Tragedy of Macbeth. Do hlavných úloh obsadil skúsený autor dvojicu mimoriadne výrazných hereckých osobností – Denzela Washingtona a Frances McDormand. Nezaostáva však ani vizuálna stránka, kde si Coen berie na pomoc francúzskeho kameramana Bruna Delbonnela (Le Fabuleux Destin d'Amélie Poulain/Amélia z Montmartru, Faust, Inside Llewyn Davis/Vo vnútri Llewyna Davisa) a tvorí formálne vyčnievajúci titul, ktorý s vami podľa kritík ostane ešte dlho po odchode z kina. Prvé recenzie dávajú The Tragedy of Macbeth v priemere 88 %.

The Playlist (100 %)

Coenova verzia Macbetha je natočená v rezonujúcej čiernej a bielej v pomere strán 4:3 a uvádza dvoch, pravdepodobne najlepších hercov svojej generácie pri práci s poetickým slovníkom, ktorý tvorí základ ich výkonov. The Tragedy of Macbeth Joela Coena je najpochmúrnejšia z verzií divadelnej hry, napriek krásnemu monochromatickému vizuálu si ponecháva Shakespearov dôvtip a je jednou z najvzrušujúcejšie originálnych adaptácií.

The Guardian (100 %)

Coenove vizuálne zámery v sebe nesú niečo z Kurosawu a Wellesa, nejaké tiene nemeckého expresionizmu a pôsobia ako kriminálky z tridsiatych a štyridsiatych rokov – skôr ale úplne prirodzene než ako interpretačný afekt. Kamera Bruna Delbonnela je priezračná a prísna a fascinujúca výprava Stefana Dechanta zobrazuje Macbethov zámok ako masívny, rovnobežný modernistický dom, s chladným dvorom obohnaným závratne vysokými stenami a chodbami pripomínajúcimi väzenské cely.

Slash Film (95 %)

Washington podáva spaľujúci výkon, silný a desivý, takmer nespútaný, najmä v druhej polovici, kde Macbeth upadá do šialenstva ako nenávidený tyran. Predtým než sa ale objavia kritiky jeho exhibicionizmu, Washington postave dodáva uťahanosť, ktorú by mladší herec jednoducho nedokázal stvárniť. Pôsobí akoby od začiatku akceptoval fakt, že jeho raketový vzostup môže skončiť len osudným pádom. V Macbethovi je stále prítomná nevyhnutnosť, je to varovný príbeh o tom, ako môže vedomosť a sila ničiť morálku. Len čo sa Macbeth dozvie o proroctve je o jeho osude rozhodnuté, Washington interpretuje postavu ako muža, ktorý si je vedomý začarovaného kruhu zla – bojuje proti nemu, no zároveň mu nevie odolať.

Variety (90 %)

V niektorých momentoch pripomenie The Tragedy of Macbeth film noir, horor Vala Lewtona, melodrámu Douglasa Sirka, kláštorné snové pláne Det sjunde inseglet/ Siedmej pečate Ingmara Bergmana a Ordet/Slovo Carla Theodora Dreyera, fašistické peklo Wellesovho The Trial/Procesu, alebo aj jeho adaptácie Macbetha, posvätnú žiaru The Chronicle of Anna Magdalene Bach/Kroniky Anny Magdalény Bachovej či operné katakomby Ivana Grozny/Ivana Hrozného.

The Wrap (90 %)

McDormand, podobne ako Washington, využíva bremeno rokov na to,  aby Lady Macbeth stvárnila ako rovnocenného partnera v schéme poslednej možnosti, namiesto zvyčajnej interpretácie manželky ako manipulátorky po boku neistého muža. Kde ale Washingtonov pád do vinou spôsobenej seba deštrukcie ostáva hlboko ľudský, McDormandovej kolaps je démonický, ako zlom ovládaná postava z nejakého strateného Dreyerovho filmu. Či už spolu alebo osve, Washington a McDormand nie sú len skvelými predstaviteľmi týchto rolí, dokazujú, že sú ohromnými performermi.

The Hollywood Reporter (90 %)

Obsadenie vedľajších postáv je v snímke výnimočné, prináša autoritu a zreteľnosť jazyku bez toho, aby upadal do recitačnej pasce. Vždy očarujúci Brendan Gleeson je nezmazateľne zapísaný v plátne ako milovaný Kráľ; Corey Hawkins pokračuje v svojej dráhe magnetického umelca; Moses Ingram je srdcervúco rozkošná v pár scénach ako Lady MacDuff. Virtuózna hlasová a fyzická práca Kathryn Hunterovej ako troch čarodejníc nie je o nič menej vzrušujúcejšia než jej dištinktívne poňatie Puka v divadelnom spracovaní Sne noci Svätojánskej Julie Taymorovej.

IndieWire (83 %)

Tu, v prvom filme, ktorý natočil bez brata Ethana, je často cítiť, akoby sa Joel rozprával sám so sebou. Napriek všetkému uhrančivému minimalizmu a kyslastej aróme senzačných výkonov, ktoré zapĺňajú prázdny priestor životom, ostáva najsilnejším prvkom tejto adaptácie revitalizácia 400 rokov starého textu a označenie Shakespeara ako prvotného vplyvu na bratov Coenovcov, najmä Macbetha ako lyrického prototypu fatalizmu, ktorý neskôr uviedli vo svojej kinematografii do moderného sveta.

Screen Daily (70 %)

Coenov film nehovorí nič nové o politike, alebo ambícií, zatiaľ čo dynamika medzi pohlaviami pôsobí až takmer anticky. Macbeth má dnes vyše 400 rokov, režiséri sa ho aj tak snažia inovovať, ale riskujú, že ho pretransformujú do úbohej hry, ktorú síce budete pár hodín na plátne sledovať, ale potom už o nej nebudete počuť.