Na filme ako priemyselnom odvetví milujem práve všestrannosť

Ponúkame vám zaujímavý rozhovor s kameramankou filmu Ostrým Nožom, Denisou Buranovou:

Ako si sa dostala k filmu Ostrým nožom?

Oslovil ma Teodor na základe našej študentskej spolupráce.

Ako prebiehala tvoja spolupráca s Teodorom Kuhnom na príprave vizuálnej stránky filmu?

Teodor je zodpovedný filmový hráč a nerád necháva veci na náhodu, čo ja kvitujem. Takže sme sa veľmi zodpovedne pripravovali a spoločne vymýšľali scény. Vizuál filmu bol daný aj jasnou formou trojaktovej štruktúry scenára. Jeho téma si zaslúžila zrozumiteľné vyrozprávanie, a preto je viac striktnejšia ako štylizovaná forma. Hoci som spätne mala strach, či bolo toto rozhodnutie správne, teraz s odstupom času vidím, že bolo. Diváci musia jasne, zrozumiteľne a rýchlo pochopiť súvislosti tohto príbehu, aby videli realitu toho, ako náš štát funguje a fungoval.

Aká práca je pre teba ako kameramanku prirodzenejšia – magické zábery Piatej lode či drsná realita Ostrým nožom?

Na filme ako priemyselnom odvetví milujem práve všestrannosť. Každý projekt je špecifický a vždy niečím iným prenikavý. Baví ma tá rôznorodosť a hľadanie toho, čo je pre ten ktorý film nosné, špecifické, zaujímavé a nevídané.

Ktorá scéna filmu bola pre teba ako kameramanku najväčšou výzvou?

Takto spätne je to jednoznačne nakrúcanie v súdnej sieni. Išlo o organizačné načasovanie a koordináciu kamerových uhlov a záberov a rozličnosť svetelných atmosfér. Čas na lokácii bol veľmi limitovaný a počet záberov neúprosne vysoký. S taktikou, ktorú sme nakoniec volili, nám pomohol aj skúsený režisér Martin Šulík, ktorého Teo poprosil o radu. Aj keď sme boli perfektne pripravení, rozhodnúť o spôsobe nakrúcania bolo veľmi náročné. Záver filmu bolo nutné vyrozprávať zrozumiteľne. Nakrúcali sme s každou stranou súdu a samostatne v troch iných časopriestoroch. Prvýkrát som mala dvoch švenkerov (skvelých kolegov Simonu Weisslechner a Martina Chlpíka) a ja som za monitormi sledovala, či mi všetko sedí svetelne a uhlovo, lebo to bola skutočná lego skladačka.

V Ostrom noži v rámci scény pracujete s viacerými ikonickými bratislavskými priestormi a budovami, ktoré vďaka príbehu získavajú úplne iný rozmer. Ako prebiehal výber lokácii?

Keďže snímka pracuje práve na základe toho, že súdny systém je nefunkčný, bolo nám jasné, že na týchto miestach strávi hrdina najviac času. Preto sme výber týchto scén tvorivo posunuli do výtvarne zaujímavejších priestorov ako v skutočnosti na Slovensku sú. S našim skvelým scénografom Michalom Lošonským sme na začiatku zvažovali použitie a rozloženie lokácii. Teodor mal niektoré situácie už jasne vizualizované na konkrétnych miestach, a tak sme hľadali balans a vnútornú logiku, ktorý priestor bude vhodný na aký typ administratívy. Alebo v akom časovom rozložení filmu sa scéna bude nachádzať a ako sa hlavný hrdina bude po priestoroch pohybovať.

Donedávna bola pozícia kameramana vyslovene mužská záležitosť. Ako vnímaš, že spolu s tebou nám pribúda viac žien kameramaniek?

Tejto skutočnosti sa teším najmä preto, lebo sme v takej dobe, kedy je svet ženám naklonený. Je vidno, že si ženy vedia svoju pozíciu upevniť vlastnými výkonmi a jednoduchou skutočnosťou, že ich práca je rovnocenná s kolegami mužmi. Ja sa inak veľmi nerada delím gendrovo. Podľa mňa to je viac o láske k práci a kvalita práce v danom odvetví.

Čo by si odporučila dievčaťu, ktoré sa možno bojí vyskúšať túto pozíciu?

Jednoznačne prekonať strach a skočiť do toho po hlave. Nebáť sa učiť novým veciam a ísť si svoje. Mať radosť z toho, čo tvoríš. A hlavne byť pokorným a milým človekom. Práca a projekty si ťa potom nájdu samé. Návod by bol asi na dlhšie, ale je jasné, že ťa musí baviť vizuálna stránka veci a učenie. Vývoj je už na tebe ako človeku, veď každý z nás má svoju unikátnu cestu.

O KAMERAMANKE DENISE BURANOVEJ

Absolventka štúdia na katedre kamery Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Za svoju prácu na filme Piata loď získala cenu v kategórii najlepšia kamera na cenách Slnko v sieti.

FILMOGRAFIA

Momo, 2012 /rež. Kuhn/, Slovensko 2.0, 2014, Záhradníci, 2015, /rež. Mira Fornayová/, Piata loď, 2016 /rež. Grófová/: Berlin International Film Festival – Krištáľový medveď – Sekcia Generation Kplus