QUANTUM OF SOLACE

Napriek tomu, že hlavná postava prechádza akýmsi amokom - reakciou na záver predošlého filmu, všetky pokojné scény (nie je ich tak veľa) sú zahrané a zrežírované s nesmiernou precíznosťou. Vzťah s M, dialóg s nedávnym (ne)priateľom vo výslužbe a najmä vytvorenie tandemu s Bondgirl sú na výbornej úrovni. Dvojicu Craig – Kurylenko staviam dokonca vyššie ako pár Bale – Gyllenhaal v Temnom rytierovi. A to napriek tomu (či práve pre to?), že je to snáď prvá Bondgirl s ktorou sa agent 007 nevyspal.

Vrátim sa však ešte k režisérovi. Je pravda, že jeho Bond čerpá z fyzičnosti Bournea. (Pre mňa si ju dokonca bezostyšne preberá a pohlcuje, najmä vďaka Craigovi, ktorý je stokrát hranatejší a drsnejší ako Matt Damon). Je pravda, že sa navonok podriaďuje ságe a ponúka prehliadku akcie. A je pravda, že naznačené témy (šedá zóna medzi dobrými a zlými, utilitarizmus medzinárodnej politiky, strach agentúr z infiltrácie) iba naťukáva a vzápätí odhadzuje.

Ale! Robí to veľmi plynulo, bez zaváhania a s jemnými náznakmi svojho vlastného videnia. Či už scéna s konským dostihom, alebo v opere, sú prejavom režisérovej estetiky. Drobným, ale príjemným. V konečnom dôsledku sa však Marc Forster zmenil na režiséra akčného filmu a túto zmenu zvládol veľmi dobre.

Hlavným hrdinom a z môjho pohľadu jedným z dvoch osnovných stĺpov súčasnej bondovskej mytológie je Daniel Craig. Behom dvoch filmov sa stal neodmysliteľnou ikonou a bravúrne zvláda čokoľvek, čo mu scenáristi prinesú: je to takmer neakčná druhá polovica Casina Royale? Je to zrada milovanej osoby? Je to zúrivé besnenie, alebo chladnúce srdce? Ide mu všetko a v každej polohe je absolútne presvedčivý. 

Druhým hlavným hrdinom je nový bondovský štýl. Realizmus, ktorý sa vysmieva z brosnanovských nanohračičiek / smokingov a sebavedomie, ktorým paroduje/odkazuje na svoje minulé (či vlastne budúce) zvyky („Neviem, čo to pijem, ale chutí mi to“). Cesta nastúpená v predošlom filme je široká autostráda a team autorov sa po nej ženie maximálnou rýchlosťou.

Niet sa čo čudovať, že práve týmto dvom momentom je venovaný celý film. Áno, dej je pomerne jednoduchý a priamočiary. V porovnaní s Temným rytierom mu chýba sofistikovanejší nepriateľ, komplikovanejšia stavba príbehu a motivácii. Bolo by však nefér vnímať to ako chybu. Tak akoby bolo nefér hľadať v drsnej Bloody Mary barikové odtiene austrálskeho shirazu. Toto je príbeh pomsty a jedného muža, ktorý sa nám pred očami mení. Bol zaľúbený a trpel. Teraz je už jeho pancier pevnejší a škrupiny tvrdšie. Skôr akoby vám mal podať pomocnú ruku, je ochotný pomstiť vás. Všimnite si scénu uprostred ohňa. Nie sú tam žiadne zúfalé slovká márnej útechy. Tú predstavuje pištoľ a zatvorené oči.