BLÍŽI SA PROJEKT 100

ANNIE HALL

Annie Hall je jedným z Allenových najlepších diel. S hlavným hrdinom filmu - úspešným newyorským televíznym komikom Alvym Singerom - vstúpila na plátna kín postava, ktorá sa stala typickou pre väčšinu ďalších režisérových filmov: mestský neurotik. V postave čudáckeho zakomplexovaného intelektuála uprostred manhattanskej džungle našiel Allen konečne sám seba. Alvyho práve opustila jeho priateľka Annie Hall. On teraz v retrospektívach spomína na svoju veľkú lásku a snaží sa nájsť príčiny jej stroskotania. V epizódnych úlohách sa mihnú neskoršie hollywoodske hviezdy - Jeff Goldblum, Beverly D'Angelo a Sigourney Weaver.

Siedmy celovečerný film Woodyho Allen získal štyroch Oscarov (réžia, pôvodný scenár, film, ženský herecký výkon) a Woody Allen navyše nomináciu na Oscara pre najlepšieho herca, nomináciu na Zlatý glóbus za réžiu a Zlaté glóbusy za herecký výkon v muzikáli/komédii a za scenár.

Annie Hall (USA, 1977, 94 min.)
Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen, Marshall Brickman. Kamera: Gordon Willis. Hudba: rôzne skladby. Hrajú: Woody Allen, Diane Keaton, Tony Roberts, Carol Kane, Paul Simon, Shelley Duvall, Janet Margolin, Colleen Dewhurst, Christopher Walken, Donald Symington, Mordecai Lawner, Joan Neuman, Jeff Goldblum, Beverly D'Angelo, Sigourney Weaver

SLADKÝ ŽIVOT

Felliniho majstrovské dielo o neschopnosti komunikácie medzi ľuďmi a o spovrchnení viery zaznamenávajúce výrazné súdobé zmeny spoločenského vedomia na prelome 50. a 60. rokov 20. Storočia je jedným z najvýznamnejších diel svetového filmu. Nie je uzavretou filmovou drámou, ale skôr mozaikou výjavov z niekoľkých dní v živote mladého novinára Marcella, pohybujúceho sa v sprievode fotografa paparazza v atraktívnom a škandálnom panoptikálnom svete rímskej smotánky. Marcello je človek v podstate vážny a seriózny, ktorý však pri svojej práci poznal "sladký" život vyššej spoločnosti a podľahol mu. Stáva sa hrdinom erotických škandálov, divokých večierkov vo vilách a zámkoch, zvrhajúcich sa na pitky a orgie, prehýrených nocí, po ktorých prichádza kalné ráno, odhaľujúce druhú stranu tohto života. Dvaja ľudia by mu mohli pomôcť v jeho súčasnej duševnej kríze: filozofujúci spisovateľ Steiner a mladučké dievča Paola. Prvý však končí ťažko pochopiteľnou samovraždou a Paolin hlas, volajúci Marcella k lepšiemu životu, je príliš slabý. Pre Marcella už niet cesty späť.

Prínosom búrlivo prijatého filmu (mimoriadna divácka návštevnosť, snahy o jeho zákaz v parlamente, útoky časti katolíckej cirkvi) so strhujúcim tempom, viacerými až bizarne pôsobiacimi scénami a s výrazným podielom hudby je o. i. aj vytvorenie moderného hrdinu s novým spôsobom civilnej hereckej interpretácie (z Mastroianniho sa po veľkom úspechu tohto diela stala medzinárodná hviezda). V ucelenej podobe je tu už obsiahnuté všetko, čím sa vyznačujú nasledujúce autorove diela - vrátane toho najosobnejšieho, najvnútornejšieho a možno aj najlepšieho - 8 1/2.

La dolce vita (Taliansko/Francúzsko, 1960, 169 min.)
Réžia: Federico Fellini. Scenár: Federico Fellini, Ennio Flaiano, Tullio Pinelli, Brunello Rondi. Kamera: Otello Martelli. Hudba: Nino Rota. Hrajú: Marcello Mastroianni, Anita Ekberg, Anouk Aimée, Yvonne Fourneaux, Magali Noel, Alain Cuny, Lex Barker, Annibale Ninchi, Valeria Ciangottinni

FANNY A ALEXANDER

Výpravná trojhodinová (v televíznej verzii päťhodinová) rodinná freska z počiatku minulého storočia, ktorú možno považovať za umelecky vrcholné dovŕšenie filmárskej dráhy Ingmara Bergmana (pôvodne to mal byť jeho posledný film). Režisér v nej kombinoval svoje spomienky na detstvo s detskou fantáziou a na osudy jednotlivých členov klanu Ekdahlovcov pozerá detskými očami citlivého Alexandra.

Hoci je film akousi antológiou bergmanovských tém, postáv a výjavov, tentoraz majster upustil od rôznych podobenstiev a inotajov a pozerá sa na ľudskú biedu a utrpenie s vyrovnanosťou a úsmevom, ktorý v jeho filme dokáže vyčariť šarmantná babička Ekdahlová. K celkovému vyzneniu filmu významnou mierou prispieva i skvelá výprava a nádherné zábery Nykvistovej kamery.

Fanny och Alexander (Švédsko/Francúzsko/Nemecko, 1982, 189 min.)
Réžia: Ingmar Bergman. Scenár: Ingmar Bergman. Kamera: Sven Nykvist. Hudba: Daniell Bell. Benjamin Britten - Suity pre violončelo op. 72, 80, 87. Robert Schumann - klavírny kvintet F dur. Hrajú: Gunn Wallgren, Allan Edwall, Ewa Fröling, Börje Ahlstedt, Christina Schollin, Jarl Kulle, Mona Malm, Pernilla Allwin, Bertil Guve, Harrriet Andersson, Mats Bergman, Gunnar Björnstrand, Stina Ekbald, Erland Josephson, Sonya Hedenbratt, Jan Malmsjö

INVÁZIA BARBAROV

Montrealský univerzitný profesor Rémy ledva prekročil päťdesiatku, keď ho hospitalizovali s príznakmi ťažkého zdravotného kolapsu. Rémyho bývalá žena Louise zavolá dospelému synovi Sébastienovi, ktorý v Londýne robí kariéru ako byznysmen. Hoci si s autoritatívnym otcom nikdy nerozumel, priletí Sébastien i s manželkou, aby pomohol matke a podporil chorého. Po vyšetrení, ktoré syn zariadi v americkom Baltimore, je ortieľ jasný: Rémy má neoperovateľný rakovinový nádor v mozgu a onedlho umrie. Sébastien sa snaží otcovi spríjemniť posledné chvíle života: úplatkami mu chce zaistiť v preplnenej štátnej nemocnici slušnejšie zaobchádzanie, zariadi mu tajne každodennú dávku heroínu, aby mu uľahčil od bolesti - a najmä pozve jeho dávnych priateľov a milenky. Začína invázia barbarov do sveta zlostného a zúfalého muža, ktorý vôbec nie je zmierený so smrťou …

Les Invasions Barbares - le décline continue (Kanada/Fra., 2003, 99 min.)
Réžia: Denis Arcand. Scenár: Denis Arcand. Kamera: Guy Dufaux. Hudba: Pierre Aviat. Hrajú: Rémy Girard, Stéphane Rousseau, Marie-Josée Croze, Marina Hands, Dorothée Berryman, Johanne Marie Tremblay, Pierre Curzi, Yves Jacques

NÁVRAT

Pokojný život dvoch bratov vyruší nečakané objavenie sa ich otca, ktorého im pripomínala už len 10 rokov stará fotografia. Je to naozaj ich otec? Prečo sa vrátil po toľkých rokoch? Deti nájdu odpovede na vzdialenom a opustenom ostrove, kde cestujú s mužom, ktorý ich životy prevráti hore nohami. Drsná krása severského jazzier a lesov dodávajú pôsobivej ľudskej dráme veľmi zvláštnu dimenziu.

"Keď som nakrúcal tento film, nevnímal som ho ako obyčajný alebo sociálny príbeh. Do veľkej miery predstavuje mytologický pohľad na ľudský život. Prial by som si, aby si diváci práve toto uvedomili skôr, než vstúpia do kinosály." A. Zvjagincev

Vozvraščenije (Rusko, 2003, 105 min.)
Réžia: Andrej Zvjagincev. Scenár: Vladimír Mojsejenko. Kamera: Michail Kričman. Hudba: Andrej Dergačev. Hrajú: Vladimír Garin, Ivan Dobronravov, Konstantin Lavronenko, Natália Vdovina

PRÍBEH Z TOKIA

Starnúci manželský pár prichádza do Tokia navštíviť svoje deti a vnúčatá. Ani syn, ktorý sa stal lekárom, ani dcéra, ktorá je vedúcou kozmetického salónu, však na rodičov nemajú čas. Rozčarovaní rodičia sa po čase vrátia domov. Matka ochorie a krátko na to zomiera. Teraz je na deťoch, aby sa vydali na cestu k rodičom…

Napriek jednoduchému deju sa podarilo Jasudžirovi Ozuovi nakrútiť film, ktorý je nielen jeho majstrovským dielom, ale patrí ku klenotom svetovej kinematografie. Režisér vo filme neokázalou a citlivou konfrontáciou rôznych generácií nastavil zrkadlo problémom svojej doby.

Tokjó monogatari (Japonsko, 1953, 139 min.)
Réžia: Jasudžiro Ozu. Scenár: Kogo Noda, Jasudžiro Ozu. Kamera: Juharu Acuta. Hudba: Takanori Saito. Hrajú: Chishu Ryu, Chieko Higashiyama, Setsuko Hara, Haruko Sugimura Sô Yamamura, Kuniko Miyake, Kyôko Kagawa, Nobuo Nakamura, Eijiro Tono, Hisao Toake, Shiro Osaka, Zen Murase, Mitsushiro Mori

ROSEMARY MÁ DIEŤATKO

Vynikajúca adaptácia známej rovnomennej knižnej predlohy. Príbeh Rosemary (Mia Farrow) - mladého dievčaťa z Omahy, ktoré žije na Manhattane so svojím manželom (Cassavetes), hercom túžiacim po sláve a úspechu - je rozprávaný jej očami.

Manželia hľadajú byt. Ich nový domáci je k nim možno až veľmi milý. Jednej noci má Rosemary po večierku u domácich hrozný sen: zdalo sa jej, že bola zavlečená do akejsi orgiastickej spoločnosti, pripútaná na lôžko a znásilnená akýmsi netvorom. Celý rad okolností, ktoré sprevádzajú jej tehotenstvo ju čoraz častejšie nútia zamýšľať sa nad tým, že možno to nebol strašný sen, ale ešte hroznejšia skutočnosť.

Rosemarys Baby (USA, 1968, 136 min.)
Réžia: Roman Polanski. Scenár: Roman Polanski. Kamera: William Fraker. Hudba: Krzysztof Komeda. Hrajú: Mia Farrow, John Cassavetes, Ruth Gordon, Sidney Blackmer, Maurice Evans, Ralph Bellamy, Victoria Vetri, Patsy Kelly, Elisha Cook Jr., Emmaline Henry, Charles Grodin

SLONÍ MUŽ

Londýn, 1884. John Merrick (J. Hurt) trpí nevyliečiteľnou chorobou. Jeho deformovaná hlava pripomína hlavu slona. A tak ho predvádzajú na jarmokoch ako monštrum. Johna sa z vedeckej zvedavosti, ale i zo súcitu ujme mladý lekár Frederick Treves (A. Hopkins) a s prekvapením odhalí pod zdeformovaným zovňajškom citlivého, inteligentného človeka a vyhranenú osobnosť.

The Elephant Man (USA, 1980, 125 min.)
Réžia: David Lynch. Scenár: Christopher De Vore, Eric Bergren, David Lynch. Kamera: Freddie Francis. Hudba: John Morris. Úryvok z Adagia pre sláčiky od Samuela Barbera. Hrajú: Anthony Hopkins, John Hurt, Anne Bancroft, John Gielgud, Wendy Hiller, Freddie Jones, Michael Elphick, Hannah Gordon, Helen Ryan, John Standing, Dexter Fletcher

SPAĽOVAČ MŔTVOL

Filmová adaptácia psychologického hororu pôsobivo vystihuje morbídne bizarnú atmosféru a neskutočný svet panoptikálnych postáv vynikajúcej Fuksovej predlohy, snažiacej sa zachytiť psychosociálne podhubie ideológie fašizmu a analyzovať prvky ľudského charakteru, ktoré umožnili prijať účasť na neľudských činoch. Príbeh zobrazuje nenápadný prerod zdanlivo slušného, romantického meštiaka na psychopatického maniaka, udavača a vraha vlastnej manželky a detí (lebo v ich žilách koluje židovská krv a on sa vyhlásil za Nemca) - a vytvára tak portrét zhubnej morálky, postavenej na pretvárke a zrade ľudskosti, pričom signifikantná je doba deja - nástup fašizmu (začiatok Protektorátu): narastajúca obludnosť hlavného hrdinu je v súlade s narastajúcou obludnosťou dejín. Čudácky zamestnanec krematória, vyznávač kultu smrti ako brány k blaženosti, žijúci v meštiackom stereotype, sa pod vplyvom karierizmu stáva stúpencom fašistickej ideológie, udavačom a vrahom (v závere sa mu zjavuje vidina veľkého krematória, "vznešeného chrámu smrti", v ktorom môžu byť všetci "nešťastníci" vykúpení a zachránení - sú mu zverené obrovské krematóriá koncentračných táborov).

Čudáctvo vyšinutého despotu a netvora pána Kopfrkingla podnietilo ojedinelú štylizáciu (rafinované detaily, panoptikálna realita, motív "voskovosti", sexuálne motívy vo forme zašifrovaných symbolov, v rýchlych sledoch sa valiace karikatúrne motívy a obrazy, neustály pohyb kamery, strihová montáž z kratučkých záberov, zdvojenie funkcie niektorých sekvencií, monotónny, pokojný Kopfrkinglov hlas, deformácia snímaných tvárí pohľadom kamery, kruté emocionálne kontrasty). Herz vo svojom vrcholnom diele naplno uplatnil svoj talent a zmysel pre bizarnosť, deviáciu a fantasknosť. R. Hrušínský sa zaskvel v jednej zo svojich životných úloh.

Spalovač mrtvol (Česko, 1968,  95 min.)
Réžia: Juraj Herz. Námet: Ladislav Fuks - novela. Scenár: Ladislav Fuks, Juraj Herz. Kamera: Stanislav Milota. Hudba: Zdeněk Liška. Hrajú: Rudolf Hrušínský, Vlasta Chramostová, Jana Stehnová, Miloš Vognič, Ilja Prachař, Zora Božinová, Jiří Lír

ZÚRIACI BÝK

Majstrovské dielo režiséra Martina Scorseseho radiace sa k najlepším filmom 80-tych rokov. Rozpráva o živote boxera Jakea La Mottu, bývalého majstra sveta v strednej váhe. O jeho vzostupe, ale najmä o jeho páde. Scorsese chápe box ako metaforu zápasu o život: "Je to film o zápase, o zápase o život, o láske, o bytí. Nie je rozdiel medzi správaním sa človeka pri boxe a jeho chovaním v kuchyni alebo v spálni."

Filmu dominuje skvelý výkon Roberta De Nira v úlohe La Mottu. On a strihačka Thelma Schoonmaker po zásluhe získali Oscarov

Raging Bull (USA, 1980, 129 min.)
Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Paul Schrader, Mardik Martin. Kamera: Michael Chapman. Hudba: dobové skladby. Hrajú: Robert De Niro, Cathy Moriarty, Joe Pesci, Frank Vincent, Nicholas Colasanto, Theresa Saldana, Mario Gallo, Frank Adonis, Joseph Bono, Frank Topham, Lori Anne Flax

zdroj: asfk.sk