6.0

Filmová recenzia

Vince Vaughn zažíva asi krízu stredného veku. Od posledných hitov Ako uloviť družičku ubehlo už osem rokov a do dramatických rolí sa zatiaľ nehrnie. Spravidla sa drží ľahkých komédií – s parťákmi alebo sólo. Lenže letná komédia Stážisti bola sotva nad priemerom a to mu sekundoval ešte tradičný kamoš Owen Wilson. Teraz ťahá Vince na pleciach celý film.

Pozdrav zo spermobanky má síce odstrašujúci názov, ale skrýva príbeh chlapíka, ktorý sa rozhodol pred 20 rokmi zarobiť si častým darovaním spermií. Ani po dvoch dekádach sa príliš nezmenil, je stále pomerne nezodpovedný; má síce džob šoféra, no zároveň samé dlhy a stále sa neodhodlal zobrať si za ženu svoju priateľku. Zrazu sa časť jeho biologických deti (142 z 533!) rozhodne poznať svojho otca. Zo spermobanky prichádza zaujímavá správa, právnik radí tučnú obálku s identitou ratolestí odložiť, no David sa rozhodne prešaltovať na inú koľaj; chce spoznať svoje deti aspoň potajomky. S mnohými sa zoznámi a začne ich život ovplyvňovať viac ako by si pôvodne myslel – tu niekomu pomôže, tam sa dozvie tajomstvo a zrazu je z neho iný človek.

Premisa filmu znie možno bláznivo a keď sa povie spermobanka, mnohí si hneď predstavia flashback do minulosti a nebodaj scény a la Pikantné pokušenie či iné tínendžerské komédie, ale netreba sa hneď báť a aplikovať predsudky. David Wozniak je prekvapivo dobre a uveriteľne napísaný charakter a aj s jeho krokmi v študentských rokoch budete po chvíli súhlasiť. Hneď na to síce precitnete a zistíte, že teraz je to zbabelý chmuľo na prahu štyridsiatky, no práve 142 odhodlaných potomkov ho začne meniť rýchlejšie ako by on sám predpokladal.

Základ skutočne stojí a padá na hrdinovi, ktorého scenáristi zvládli (resp. ide o remake, takže šikovne odpísali) a casting vybral herca na zvládnutie sarkastických i vážne mienených scén. Vieme, že Vince Vaughn taký je – môže byť lenivec a povaľač, no rýchlo sa transformuje na sympaťáka. Potom rýchlo pochopíte, prečo Američania tento film tlačia na svoje sviatky Vďakyvzdania – rýchlo sa skloňujú myšlienky rodiny a ešte viac otcovstva. Meniaci sa hrdina zanecháva u mnohých instantný pozitívny pocit a v druhej polovici sa príjemnými emóciami rozhodne nešetrí. To milé a dramatické tu funguje.

Druhou potrebnou súčasťou je aj humor a tu sa oplatí sledovať najmä prvé dve tretiny filmu, kde sa nešetrí scénkami s ozrejmením situácie a najmä spoznávanie detí. Roličky detí sú pomerne normálne vytvorené, herci hrajú uveriteľné a Vince Vaughn skúša rôzne triky, tak vznikajú dobré situačné gagy. Jednotlivé epizódy spoznávania detí a neskôr postupná pomoc v ich životoch vytvára pevnú kostru pre väčšinu filmu a najmä môže po prvotnom humore priniesť ďalšiu sériu scén s dobrým pocitom.

A o to tu ide až v prvom rade. Drzý humor Vinca Vaughna vymeniť za milšiu situačnú komiku a aj uvedomovanie si hlbších hodnôt. Nevidíme to prvý raz (asi ani posledný), ale pri dobrej stopáži a fajn situáciách ujde film ako voda. Iste, je asi príliš skoro robiť remake originálu (už po 2 rokoch), ale na sviatočné pobavenie to ujde. Nie je tu veľa nezabudnuteľných scén, ale celok drží pohromade a občas film s dobrým pocitom padne vhod – najmä v predsviatočnom zhone a Vianocami na obzore.

Delivery Man (USA, 2013, 105 min.)
Réžia: Ken Scott. Scenár: Ken Scott, Martin Petit

autor Michal Korec 1.12.2013

Kinema

6.0

Metascore

4.4

Diváci

Ohodnotiť