FAREBNÝ ZÁVOJ

Melodrám je v našich kinách ako šafranu. Bodaj by nie, na začiatku 21. storočia ide o žáner pomerne sprofanovaný vďaka tuctom televíznych selaniek z produkcie nemecky hovoriacich krajín, ktorým sa síce na malej obrazovke darí napĺňať svoj cieľ, ale z hľadiska náročného diváka dokážu len ťažko potešiť oko. Farebný závoj nie je vzhľadom na históriu predlohy i čas diania ničím objavným a najmä ide už o tretiu variáciu na pôvodný román romance v Šanghaji. Ale odkazuje práve na obdobie, kedy sa odohráva množstvo nádherných filmových kúskov a jeho skromným cieľom je priblížiť sa k nim a nastoliť podobnú atmosféru.

Túto úlohu si však plní znamenito. Farebný závoj nepotrebuje na rozohranie emócií ani košatú zápletku, ani detailné rozprávanie deja. Z tohto hľadiska pôsobí scenár dosť jednoducho, hoci spoznávanie postáv, predkladanú neveru a príchod do Šanghaja umne kombinuje vďaka prehľadným, no zaujímavo nakrúteným flashbackom. Aj pobyt v čínskom vnútrozemí ponúka vzhľadom na časové obdobie viaceré zaujímavé paralely, ale Farebný závoj ich berie len ako pozadie, na ktorom chce odohrávať vlastné dianie. Reálie v ňom využíva iba občas, či už ide o konflikt Číňanov a Britov alebo aj viaceré vedľajšie roly obyvateľov pestrej národnosti.

Dvojica Kitty a Walter vo svojom vzťahu prirodzene prežíva rozličné fázy. Vzhľadom na popísané udalosti sú veľmi zvláštne prehádzané, ale napĺňajú prísľub skracovania najväčšej vzdialenosti na svete (medzi dvojicou určitých ľudí) ako hlása aj slogan filmu. Už samotné charaktery ponúkajú množstvo priestoru pre odhaľovanie a štúdium (ak je Walter skutočne inteligentný, prečo si Kitty zobral a nechce sa jej vzdať) a keď sa ich snažíte spojiť, výsledkom je zaujímavá (medzi)ľudská štúdia. Nevera dokáže prísť vo vzťahu príliš rýchlo (vo filme už po dvadsiatich minútach), ale nespočetné pokusy o zblíženie z určitej strany dávajú na seba príliš dlho čakať. Že je vzťah predovšetkým o kompromise, to je ošúchaná pravda, ale možnosť odpustenia a (prvotného či opätovného) nájdenia lásky je oveľa náročnejší cieľ so svojským riešením.

Mohol by sa odohrávať hocikde na svete a dokázal by ho viesť akýkoľvek režisér, ale to už by ste riskovali, že výsledkom bude skutočne iba slaboduché vyznávanie citov pri švajčiarskom jazere v TV výreze. Ale Šanghaj v 20. rokoch 20. storočia je nádherne snímaný – cesta k nemu či pobyt v ňom sú rovnako náročné ako samotný vzťah Waltera a Kitty, no kameraman Stuart Dryburgh servíruje vskutku lahodné širokouhlé zábery a Alexandre Desplat vytvoril nádherný soundtrack s niekoľkými výbornými skladbami. Vďaka nim sa dokáže niekedy priblížiť Farebný závoj ku všetkým majstrovským melodrámam Hollywoodu a rozohrávať príbeh lásky, nenávisti a iných citov.