Mišo Korec hodnotí provokatívneho Dona Jona

Jon Martell miluje svoje telo, notebook, auto, rodinu a v neposlednom rade svoje porno, hoci každý týždeň kláti niekoľko dievčin, ktoré predtým trefne hodnotí s kamošmi v bare. Jedného dňa však svoj stereotyp chce zmeniť tým, že začne randiť so skutočnou desiatkou (Scarlett Johansson), ktorá ho tak ľahko do nohavičiek nepustí. Obetuje pre ňu veľa (začne chodiť do večernej školy, predstaví ju rodičom), ale hlavnej závislosti sa nedokáže vzdať, čo ho môže stáť veľa síl a životných skúseností.

Don Jon je primárne festivalový film. Štartoval na Sundance ešte pod názvom Don Jon’s Addiction, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Je to silný autorský projekt Joseph-Gordon Levitta, napísal si scenár, režíroval a zahral hlavnú úlohu. Vďaka tomu pôsobí výborne a celistvo, žiadne roztrieštenie síl. Naopak, autentické dialógy hrdinu s trefným popisom svojho stavu a najmä výborne načrtávanie situácií. Levitt diváka nešetrí a polovicu z prvých 15 minút sledujeme pomaly internetové pornozábery sprevádzané jeho monológmi. Jeho príbeh je spočiatku rutina, ktorú nádherne zachytáva opakujúcimi zábermi a rýchlym strihom. Ako samotný život, tak dokáže pôsobiť pri sledovaní hrdinu: nedeľa zložená zo vstávania, kostola, spovede, rodinného obedu, pokánia v kostole a večer v bare. Pri skvelej práci s variáciou sa tešíte na moment, keď ju rozbije do pár minút. Ako hrdina objavuje nové možnosti života, tak divák postupuje v scenári ďalej.

Don Jon však obsahuje tri silné postavy: popri Levittovej Scarlett Johansson ako typická micka 21. storočia, ktorú azda pre jej náturu vlastne nedokáže Jon milovať a dosiahnuť svoj cieľ: aby milovanie so skutočnou ženou bolo lepšie ako jeho závislosť na porne. Až Julianne Moore, originálna postava ženy stredného veku, zrazu rozbije hodinový príbeh, kde sukničkár zažíva reálny vzťah a zisťuje, čo znamená obetovať veľa pre toho druhého. Správa sa bláznivo (áno, oveľa viac ako v Crazy Stupid Love) a jej postava prešla momentom pravdy, ktorý sa citlivo dozvedáme až ku koncu a doplní do Jonovho života posledný kúsok mozaiky na ceste k jeho šťastiu. Nečakajte žiadne prosté vysvetlenie, naopak, postava Julianne Moore sa dobre vyvíja aj na malej ploche.

V neposlednom rade je Don Jon moderný film súčasnosti. Nemohol by existovať pred 15 rokmi a to nielen kvôli existenciu porňáčov na internete, ale pre švihácku a šikovnú prácu s formou, hudbou, strihom, dejom. Zároveň je krásne autentický a zobrazuje Jonovu rodinu pomaly v staromódnej forme (výborne archetypy rodičov a najmä vízia, ako môže Jon dopadnúť o 20 rokov – stačí sa pozrieť na jeho otca). Je celkom možné, že takých Jonov nám zopár behá v okolí a súčasná doba im dovoľuje práve taký štýl života. Na druhej strane pri ženách súčasnosti majú skôr šancu spáliť sa a ťažko si nájsť reálny vzťah. Postava Scarlett (fantasticky zahraná, jej najlepší výkon od Lost in Translation) nádherne zosobňuje jednu z nich.

Toto je veľké prekvapenie Sundance i potvrdenie nadanosti Joseph-Gordon Levitta, no zrejme ho podobne ako Spring Breakers neocení každý. Forma i obsah však vynikajúco ladia, krátka stopáž nahráva vyzneniu filmu, každý obsadený herec presne zapadol do svojej roly. Nie je to romantická komédia, akú by ste možno očakávali, ale po 500 dní so Summer a 50/50 ďalší vynikajúci film s Levittom. Je to výborný kontrast k snílkovi z 500 dní a ak sledujete kariéru Levitta, nemali by ste ho minúť.

Hodnotenie: 9/10