Michal Korec hodnotí pre sector.sk herný rok 2016

Rok 2016 prehĺbil viacero trendov, príjemných i nepríjemných. Medzi tie lepšie patrí ukážka, že konzolový svet nielenže neskončil podľa niektorých predpovedí, ale prosperuje, a dokonca si chce vyšliapať nové cestičky. Je fakt, že Nintendo má za sebou ťažký rok v tradičnom biznise, ale o to viac sa ukazujú jeho (ne)smelé kroky v mobilnom odvetví - bublina Pokémon Go sa síce rapídne nafúkla a spľasla, no ukázala dobrý predvoj pre hlavnú Pokémon hru tohto roka - Sun/Moon sa skutočne darí posunúť sériu po 20 rokov ďalej.

Microsoft má za sebou nielen rok prísľubov (Scorpio a 6 Teraflops), ale konečne dobré predajné výsledky z kľúčových trhov (USA, GB), čo mu vlieva sily do ďalších rokov - a Xbox One S je skutočne vydarená mašina. A súčasný líder Sony? PS4 prosperuje, PS4 Pro ukazuje medzikrok v generácii a PS VR je skutočne od čias Trávnikára tá poriadna VR mašina, ktorá vám dokáže sprostredkovať rovnaký zážitok z inej reality, či ste na videohernej výstave, hotelovej izbe alebo najlepšie, vo vlastnej obývačke. To, že sa všetkým trom výrobcom ako-tak darí, je esenciálny poznatok - no rok 2017 pre všetkých ukáže, či budú žať, čo zasiali: Switch a ďalšie mobilné hry Nintenda, PS VR a PS4 Pro u Sony a napokon aj očakávaný Project Scorpio.

Zo samotných hier by som vyzdvihol najmä jeden nedávny týždeň. Pustiť sa v utorok do Final Fantasy XV a už v sobotu mať dilemu, či na chvíľu (alebo víkend) neodskočiť aj k The Last Guardian je naplnenie srdca japanofila a fanúšika, ktorý sa po 10 rokoch KONEČNE dočkal - a obe hry viac-menej naplnili očakávania a neprepadli po toľkých prísľuboch, čo je veľké plus.

Rmútia ma však dve veci. Jednak fakt, že jedna éra handheldov sa zrejme blíži ku koncu (hoci na PS Vita je stále čo hrať a 3DS má silný kataĺóg hier) a jednak percepcia čitateľov a hráčov vo svete. Dlhé roky som si myslel, že iba slovenské diskusie sú jadrom obrovskej vlny nenávisti a katalyzátorom nešťastných názorov, no tento rok ukázal tento problém na celom svete. To, čo sa deje pri odkladoch hier ako Uncharted 4, posunoch či vnímaní No Man's Sky alebo fanatickom vnímaní niektorých titulov je odstrašujúcim príkladom. Iste, v súčasnosti čelíme kontinentálnym i globálnym problémom, no miera negativizmu je šokujúco vysoká a čo je horšie, ešte rastie.

A pritom hry majú prinášať pôžitok, radosť a občas hlboké myšlienky, ako nedocenený titul That Dragon, Cancer zo začiatka tohto roka. A mojou úlohou je zobrať si z celého dňa hodinku či kúsok času, prelúskať sa dlhočizným tutoriálom či parádnym dungeonom a keď z neho vyjdem na svetlo denné, napísať vám, či sa oplatí zopakovať tento zážitok vo vlastnej réžii alebo ho radšej nechať rozdýchavať iba mne. Môžete so mnou súhlasiť, môžete mať iný názor ako ja, no budem rád, keď budeme zdieľať to dobré a nie si strieľať argumenty z húfnice, že kto je väčší...

Možno už na mňa doliehajú vianočné nálady a hlad po nedokončených hrách, takže vám rovnako zaželám pokojné sviatky, veľa oddychu a aspoň jeden poriadny herný zážitok, čo bude stáť za to a odporučíte ho niekomu ďalšiemu.

Čítajte viac na sector.sk