Toni Erdmann je vzácny kúsok súčasnej doby

Najprv si mnohí povzdychnú, čo privialo prevažne komerčného/animák/rom-com recenzenta k veľkej pecke z Cannes. Odpoveď skrýva viacero dôvodov. Je to jeden z najlepších filmov roka, krutá i veselá výpoveď zo života dnešných generácií, citlivo zachytáva európske kontrasty 21. storočia, čím sa stáva vynikajúcim kúskom zachytávajúcim aktuálnu dobu a najmä komunikáciu.

Winfriedovi neostalo v živote veľa radostí. Rozvedený manžel, otec cestujúcej dcéry, syn staručkej mamy a najlepší priateľ havkáča Willieho. Na pohľad nečitateľný valibuk, vnútri dobrák od kosti, čo zvláda hru na piano, milým spôsobom sa prihovára k ľuďom a po vtip nejde ďaleko. Najradšej si nasadí bláznivú zubnú protézu a gáni na netušiacich v nestráženej chvíli. Keď sa z jeho života vytratí jedna z radostí, rozhodne sa odísť do Bukurešti za dcérou, aby ju pozdravil a strávil s ňou chvíľu času. Sám je postupne prekvapený jej životom a rozhodne sa doň vložiť novú postavu – Toniho Erdmanna.

Toni Erdmann je vzácny kúsok súčasnej doby podobne ako Lietam v tom (2009) či iné trefné filmy. Obsiahne veľké množstvo tém a prakticky celú stopáž sa môžete venovať jednej z nich a vystačíte si. Alebo paralelne sledovať ich prekrývanie a dopĺňanie. Začína krásnou štúdiou života Winfrieda, ktorý lavíruje medzi viacerými miestami a jeho sociálne vzťahy sa zmenili. Ľudia ho majú radi, najbližší ho vnímajú rozpačito. Najprv neviete, čo si o ňom myslieť: báť sa ho, ľutovať či tolerovať. No vynikajúci herecký výkon Petra Simonischeka vám predstavuje postavu postupne a lúpete jeho vrstvy ako cibuľu, kým si ho neobľúbite naplno. No vtedy sa začína jeho veľká misia – cesta k odcudzenej dcére Ines.

KINEMAVIDEO3953.

Komunikácia osamostatnených detí po tridsiatke a ich rodičov je najsilnejšia spracovaná téma, mnohé scény sú bolestivo pravdivé. Príchod Winfrieda do Bukurešti je údernou dvadsaťminútovkou, kedy sa Winfried cíti ako votrelec v inom svete. Akoby prišiel do iného 21. storočia a objavoval životný štýl dcéry, jej profesijne snaženie, sociálne väzby, interakcie s inými ľuďmi či fungovanie domácnosti. Je to absolútne trefné zobrazenie existencie dnešnej generácie nových manažérov, konzultantov a ľudí bez nového domova. Moderní žoldnieri pracujúci pre optimalizáciu dnešnej doby, ktorá so sebou nesie stratu stoviek pracovných miest, povrchných stretnutí a žoviálnych kamarátstiev.

Neexistuje väčší kontrast súčasnosti ako ukážka práce a života Ines v očiach vlastného otca. Nestačí sa diviť, kvôli čomu dokáže vyčíňať a čo sú jej životné motivácie. Fantastická generačná výpoveď je naplno vyliata do tváre diváka v scéne cesty na dôležitý míting, kde sa to hemží pre mnohých úplne nepochopiteľnými skratkami, ale pre korporátnych znalcov to bude rovnako intenzívna rana, lebo sedia síce v kine, ale v skutočnosti sa budú cítiť akoby si odskočili sem z ôsmeho mítingu. Winfried žasne zo správania Ines, ale dokáže sa bravúrne infiltrovať do jej sveta ako alter-ego.

Každá scéna s Toni Erdmannom je perfektnou ukážkou stelesnenia života mladšej generácie v podaní staršej. Pôsobí ako silná spoločenská satira korporácií, večierkov a denných rozhovorov. Neskôr sa odpúta od tohto sveta, prejde do rumunskej spoločnosti, ostrých sociálnych rozdielov a v slovenskej kinosále vás bude chvíľu fascinovať, ako sa Nemci pohybujú po Rumunsku a chodia sem ovplyvňovať životné osudy... ale v súčasnosti vás nemôže nenapadnúť, že u nás to funguje podobne! Koľko rodín z východného Slovenska nechápe bratislavský spôsob života v centrálach obrovských firiem, príjmovú priepasť a iné nuansy? Netreba ísť do Rumunska, aby ste si uvedomili tento fakt, je spoločný pre celú Európu. A rovnako to platí aj pre komunikáciu dospelých bezdetných tridsiatnikov a ich zúfalých rodičov kladúcich na stôl v spolku sebe podobným stávky, ktorá ich ratolesť sa skôr vydá/ožení...

Toni nevzdáva svoju misiu a hoci zažije s Ines nepekné momenty, šarmu sebe vlastným ju berie na nečakané udalosti a prináša nádherné momenty ako spoločenskú návštevu. Jeho snaha ukázať Inés skutočný život mimo apartmánu, tabuliek potrebuje čas, aby mohol vyvrcholiť excelentným finále, kde sa bude od smiechu váľať prakticky každá kinosála a príde čas na citlivý finiš zodpovedajúci jednu esenciálnu otázku. Je nevyspytateľný, nečumte sa na hodinky, nech netušíte, kedy a ako dorazí...

Bohatý priestor 163 minút je využitý výborne – hoci prvá a posledná štvrťhodinka má úmyselne lenivé tempo, zvyšok času umne pracuje Maren Ade so všetkými témami, hercami i reáliami. Nebojte sa dĺžky, je potrebná. Striedanie tempa má jasný zmysel – niekedy potrebujete vstrebávať pomalé zábery a inokedy vám scény rýchlo ubiehajú, aby ste sa stihli chvíľu baviť, ale najmä hlboko zamyslieť.

Kandidát na Oscara za zahraničný film? Do TOP5 by sa Toni Erdmann mal dostať, nevynechajte ho!

Hodnotenie: 9/10

PS – Ideálna cieľová skupina filmu? Napadá mi, že mnohí otcovia dcér pracujúcich v accenture a iných spoločnostiach asi rýchlo dofičia po videní mrknúť sa na svoje ratolesti. A niektoré večné slečny precitnú už do polovice filmu...