Michal Korec: Teória všetkého je viac ako len Čistá duša 2014

Ku koncu oscarovej sezóny je veľmi populárne kopnúť si do niektorých nominovaných a dokonca aj ocenených. A 7. septembra v Toronte by si len málokto tipol, že práve Teória všetkého si zlízne veľa kritiky (spolu s American Sniperom): má všetky atribúty byť výborná, nielen iba Čistou dušou 2014.

Úvodné upozornenie: Teória všetkého nie je životopis Stephena Hawkinga! Nečakajte hlboké sondy do jeho vedeckých teórií, ale pohľad do študentských čias, keď stretol svoju lásku, objavil životnú chorobu, začal pracovať na tituloch a pritom viedol rodinný život. Film sleduje predlohu, ktorou sú memoáre Jane Wilde, čo presne determinuje časový rámec (zhruba 25 rokov) a jasne určuje, kto bude hlavnou postavou, resp. čomu sa budeme prizerať najviac. V peknom chronologickom slede vidíme kúzelné zoznámenie striedané ťažkými chvíľami a maximálnym odhodlaním udržať spoločný vzťah.

Niežeby nebolo vo filme pár scén o tom, ako sa stane Stephen Hawking doktorom, ako hľadá tému pre doktorandskú prácu, inšpiráciu a nové teórie. Tieto momenty sú zachytené, vidíme zisk jeho titulu, aj prednášky či stretnutia s inými vedcami. Ale sú doplňujúce, resp. tvoria menšiu v pomere k lovestory.

KINEMAVIDEO3324.

Nie je to príbeh lásky v tradičnom zmysle, o čom svedčí nielen pútavý štart, priebeh či záver filmu. No najkrajších je aj tak prvých 30-40 minút filmu, kedy si Stephen a Jane hľadajú k sebe cestu a absolvujú prvé čarovné chvíle: konverzácie, stretnutie u rodičov a samotný ples úžasne vykresľujú hľadanie si cesty k sebe. Keď v druhej tretine tempo (úmyselne?) poľaví, vzťah sa prehupne do inej fázy a nie je to iba sťahovaním sa k sebe či rodením detí. Fungovanie rodiny je čoraz náročnejšie kvôli Stephenovej chorobe, ale fungovanie Jane a Stephena je stále v centre našej pozornosti.

Azda nie je žiadnym prekvapením, že postupom času ešte viac sledujeme Jane. Toto je príbeh o žene, ktorá sa rozhodla vstúpiť do vzťahu s chlapíkom, ktorému ostávali podľa lekárov dva roky života, no ostala s ním podstatne dlhšie, porodila tri deti a neustále sa o neho starala. Je to film o vydretej pozícii vo vzťahu, dennom fungovaní a ťažkom živote manželky, ktorej manžel báda a hľadá počiatok sveta, urputne ignorujúc, že ona je veriaca a rada by videla v jeho teórii svojho Boha. Otázka viery sa neraz mihne a je interesantným komponentom vzťahu ústiacim do veľmi silnej, hoci nepríjemnej scény. Felicity Jones tu odovzdáva vynikajúci herecký výkon dedikovanej manželky a silnej ženy.

Neľahkých scén vidíme vo filme veľa a sú v neúprosnom kontraste ku krásne sa rodiacemu vzťahu. Stephen dostáva od života jednu ranu za druhou: padá k zemi, nemôže chodiť, putuje na vozík, stráca schopnosť hovoriť. Isteže tvorcovia žmýkajú vo vás emócie, chcú vytlačiť slzy z očí a ako vás nechajú nádejať sa pri prvom bozku či tanci, tak budú tlačiť na pílu pri existenčných scénach. Ten film funguje vďaka obrovskej devíze – brilantnému výkonu Eddieho Redmaynea. Zaslúžený Oscar i kopa ďalších ocenení je na mieste, lebo Redmayne hrá Hawkinga do posledného gesta, výrazu tváre alebo jemných nuáns ako pohľad očí či pohyb ruky.

Z pätice nominovaných hercov na Oscara absolútne prevažuje aj nad Michaelom Keatonom – ich súboj je prakticky neporovnateľný: zatiaľ čo Keaton neuroticky behá po divadle a na sklonku kariéry najmä veľa kecá, Redmayne sa do Hawkingovej roly ponoril naplno. Na plátne spolu s Felicity sú dokonale zahraný pár.

Treťou nespornou devízou popri dvojici Redmayne-Jones je soundtrack Johanna Johannssona. Úplne chápem nominácie i Zlatý Glóbus, Johannsson vytvoril sériu podmanivých melódií zapadajúcich do čara a atmosféry filmu. Je nezameniteľný, prenikavý, hodí sa do každej scény i samostatné počúvanie.

No ku koncu filmu si uvedomíte aj solídnu réžiu Jamesa Marsha, ktorý si stráži svoje tempo: najprv ho odpáli v rýchlom štýle, potom poľaví, aby ku koncu striedal kratšie i dlhšie scény, nasadil sugestívne momenty. Rád sa hrá s kamerou, svetlom, vykreslí Cambridge i ďalšie lokality (aj kempovačka má atmosféru), mieša predmety, kávové šálky i hviezdne oblohy.

Korunu jeho umeniu nastaví finálna scéna, ktorá maximálne vygraduje za sprievodu Johannssonovej hudby. Je to koniec zaujímavý, po ktorom nejeden divák vyskočí na Wikipediu, lebo ako som upozornil, toto nie je životopis Stephena Hawkinga. Je to oscarová britská romanca a príbeh ženy, ktorá s nim prežila kus života. A takú my, milovníci Zamilovaných Shakespearov či Anglických pacientov, skrátka môžeme.

Ako porovnanie si môžete prečítať recenziu Barbory Bačíkovej.


Hodnotenie: 9/10