Poctivé fantasy remeslo P. Jacksona pokračuje ...

Prvý Hobit zanechal v divákoch rozličné pocity. Niektorí boli nadšení návratom do Stredozeme a poctivým fantasy dobrodružstvom, iní sklamaní pomalším tempom, redším dejom a že Hobit nie je epický zážitok ako Pán prsteňov. Osobne som prvý film najprv považoval za dobre natočený, ale predsa len pomalý; paradoxne však režisérskym zostrihom a opakovaným zhliadnutím získal extra body. Peter Jackson sa držal knihy minule až príliš a adaptoval tvrdohlavo, len tu a tam čosi pridal a výsledkom bolo dlhočizné dielo.

No teraz od prvých minút cítiť, že dal priestor voľnejšej adaptácii. Prológ zasadený úplne inde dáva zmysel celému putovaniu skupiny trpaslíkov. Po šiestich minútach solí v rýchlom tempe prvé udalosti: niet priestoru pre zdržiavanie, dobrodružstvo je rozbehnuté. Orcovia sú partii po krku, tá je sledovaná za Carrockom a smeruje k domu Beorna. Udalosti sa striedajú ďalej: Gandalf ide do Dol Gulduru odhaliť potenciálne zlo a trpaslíci musia ísť do Temného hvozdu. Stretnú obrovské pavúky, zajmú ich lesní elfovia, od nich ujdú do Jazerného mesta a tak ďalej. Po vzore knihy strieda Jackson prostredia a dej rýchlo, ako by si tentokrát dal časový limit na jednu kapitolu 20 minút. A zvyšnú stopáž vypĺňa novými postavami alebo udalosťami.

KINEMAVIDEO2018.

Veľkú časť chvály budú žať elfovia: Thranduil je vznešený kráľ v izolácii a kypí z neho dlhoveký život, obozretnosť i vzťahy k rasám vo svete. Legolas je späť a je z neho ultrahlušiaca vražedná mašina na orcov – Jackson mu prichystal nové kúsky na obdiv i skvelý vtip do budúcnosti. Vymyslená Tauriel je červenovlasý skvost, výborne napísaná postava, ktorá vhodne zapadla do koloritu a hoci sa podľa traileru črtá nová elfská romanca, scenáristi pristúpili k inému zvratu i jej motivácie. Má šmrnc, Evangeline Lilly ju hrá s gráciou.

Na druhej strane obyvatelia Jazerného mesta skôr zdržujú celý dej a ich taľafatky so starostom a radcom sa dali skrátiť. Bard je dobrá postava a Luke Evans ho hrá s odhodlaním, ale je to najpomalšia časť filmu.

Prvé dve hodiny sú nabité aj dobrou akciou či napätím: beh do domu Beorna, epizódka s pavúkmi a najmä absolútne skvostná naháňačka v sudoch. Je to pomyselný vrchol prvých 120 minút a kto mal pocit, že sa vo filme veľa skáče, nebude stačiť sledovať toľkú akciu na tejto ploche – a neustále v pohybe.

Finálna tretina už patrí Smaugovi. Po King Kongovi tasí Jackson ďalší vizuálny triumf, ktorý treba vidieť v kine, lebo skutočne, vyprávania, piesne, ani trailery vôbec nevystihujú jeho obrovitosť. Živý Smaug je sen mnohých fanúšikov a má výborný vizuál, nezabudnuteľný hlas (vďaka, Benedict Cumberbatch) i dušu. Scény s ním môžu niektorým pripadať trošku dlhé, ale nám všetkým divákom, ktorí žijeme vo fantasy i RPG duchom trpaslíkov, budú imponovať časti Ereboru, vyhne, obrovský zlatý poklad a interakcia so Smaugom.

Peter Jackson si šetrí to najlepšie do konca a nie je to iba scénami v Erebore – vo finále sa paralelne odohrajú tri línie: popri Smaugovej je to aj Gandalfova v Dol Guldure či Bardova v Jazernom meste. Šikovný strih ľahko zakryje ako rýchlo vám ujde 40 minút a zrazu, bum, Réžia: Peter Jackson. To je najotvorenejší koniec filmu, aký som kedy videl a Smaugova pustatina končí prakticky uprostred scény... Len na porovnanie, Hry o život pred tromi týždňami mali ešte fajn finiš.

Budeme čakať 53 týždňov na finále, ale cítim, že bude stáť za to. Jackson sa od prvého dielu, kde polhodinu nemal problém venovať večeri odhodlal k dynamickejšiemu pokračovaniu, kde sa síce veľa rozpráva, ale už sú tu náznaky temnoty, v Dol Guldure sa zhromažďujú šíky, proroctvá sa napĺňajú a Bitka piatich armád bude očividne majestátna. K top zážitku z dvojky chýba málo, azda trošku šikovnejší strih v Jazernom meste a vymeniť pár scén. Poctivé fantasy remeslo P. Jacksona pokračuje a čo je najlepšie pre diváka, graduje.

Hodnotenie: 9/10

The Hobbit: The Desolation of Smaug (USA, 2013, 161 min.)
Réžia: Peter Jackson