EPIC: ELVIS PRESLEY IN CONCERT

Minulý rok na filmovom festivale v Toronte nadchol divákov nenápadný projekt Baza Luhrmanna. Ak si pamätáte, v roku 2022 priniesol svojho (ne)tradične štylizovaného Elvisa s Austinom Butlerom. Je zrejmé, že počas prípravy na mamutí projekt si zozbieral a naštudoval obrovské množstvo materiálu o kráľovi rock’n’rollu.

Potom si povedal, že by bolo úplne super neukrátiť o tieto parádne poklady ani bežných divákov, a tak si strihol malý šikovný medziprojekt – z desiatok až stoviek hodín videí s Elvisom zostrihal unikátny mix. Film, ktorý je súčasne Elvisovým koncertom z jedného pódia a zároveň aj dokumentom. A aby to nebolo len obyčajné nasadenie, našiel si cestu aj do IMAX-u (ale nebojte, hrá sa aj v iných kinách).

Výsledkom je fascinujúci 100-minútový zážitok. Začína až guľometne rýchlym sledom scén s pohľadom na Elvisov život, jeho názory či myšlienky. Prvých 15 až 20 minút ešte nezaznejú songy z pódia – stále ide o dokument, len má kopu dobového materiálu a o Kráľovi hovorí priamo on sám. Nie sebastredne, ale úprimne: čo ho napĺňa, čím žije, akú chce urobiť dobrú šou. Je neuveriteľné sledovať tie výpovede a najmä všetko z prvej ruky – Elvis je živý, na dosah ruky, akoby iba včera dohral poslednú šou a teraz vám hovorí o jej príprave.

No to sa EPiC (skratka pre Elvis Presley in Concert) iba rozbieha! Väčšia časť filmu totiž skáče medzi jedným vybraným koncertom (tým z Hotela International v Las Vegas, ktorý s obrovským nasadením vložil Luhrmann s Butlerom aj do hraného filmu), niektorými ďalšími koncertmi (ťažko sa identifikujú a režisérovi o to ani nejde) a ostatnými faktickými pasážami zo zákulisia, príprav či minút tesne po odohranej šou.

Diváci, ktorí sem prišli pre čistokrvný koncert, budú asi mierne sklamaní. Lebo už-už keď uvidíte cca 4–5 minút skladby s fenoménom na stagei, ktorý dáva rozličné signály, interaguje s kapelou a tá má z neho často aj stres, príde strih a sme v backstage, kde sa rieši nejaký element – čo sa bude hrať, či sa bude improvizovať alebo ako robiť šou (vrátane neuveriteľných sekvencií bozkov, kde máte pocit, že Elvis pravidelne vycmukal celý prvý rad – či manželky, tínedžerky, malé dievčatá, aj ich babky).

Koncertné pasáže sú fenomenálne – a ak by neboli zostrihané, bol by to azda jeden z najlepších kúskov žánru. Vidieť Taylor Swift, Hansa Zimmera či Twenty One Pilots je fajn, ale stále sú to žijúci interpreti na turné. Mať šancu vidieť takto Elvisa, ktorého asi nikto naživo nezažil, je úplne iný kaliber. Tieto ukážky koncertov navyše pekne ilustrujú, na aké aspekty sa sústredil Luhrmann s Butlerom pri filme a ako verne sa ich snažili pretaviť do vlastného diela.

Rozhodnutie rozbiť koncert dokumentárnymi vložkami však nie je úplne márne. Naopak, inej časti divákov bude vyhovovať, ako film skáče akoby medzi „teóriou“ a myšlienkami – a praxou s ukážkami. Keď Elvis povie, že každý koncert je iný, nechá kapelu vykročiť do iného smeru a potom vidíte, ako sa odviaže aj on sám, je to pekné potvrdenie toho, ako ku svojim šou pristupoval a ako si bol vedomý ich živelnosťou. A je priamočiary – opäť platí, že keď povie, že publikum miluje a slávu si užíva, dokáže to v ďalšej scéne.

V IMAX formáte je navyše nasadené aj časté striedanie formátov, azda podľa pôvodu archívov i filmov. Niekedy je teda zabrané celé plátno v pomere 1,77 (plný obraz bez tmavých plôch), inokedy naúzko (ako v starých 4:3 časoch) a remastrovaný koncert beží aj v širokouhlom formáte 2,35:1. Tie efekty posilňujú aj rozdiely toho, čo pozeráte – koncert, zákulisie, rozhovory – a je to celkom efektné.

Ak ste teda fanúšikom Elvisa alebo filmu z roku 2022 a chceli by ste vidieť legendu „naživo“ i zdroje inšpirácie, EPiC je pre vás ideálny projekt. Trvá 100 minút, Luhrmann ho ukončí tradičnými skvostnými titulkami a odchádzate s dobrým pocitom. Áno, Elvis bol borec – a toto je dôkaz v rýdzej podobe.

EPiC: Elvis Presley in Concert (Austrália / USA, 2025, 96 min.)
Réžia: Baz Luhrmann. Účinkujú: Elvis Presley, James Burton, Glen D. Hardin, Charlie Hodge, Jerry Scheff, Ronnie Tutt, John Wilkinson ...