FRANKENSTEIN

Del Toro (Faunov labyrint, Podoba vody, Guillermo del Toro's Pinocchio) sa vraj už od malička, keď prvýkrát videl Frankensteina režiséra Jamesa Whalea z roku 1931, do príbehu o láske, odmietnutí, inakosti a ľudskosti definitívne zamiloval. Po prečítaní pôvodného románu spisovateľky Mary Shelley však zistil, že sa filmová verzia značne líši od originálu. Celú filmovú kariéru preto túžil nakrútiť plnohodnotnú adaptáciu so všetkými prítomnými myšlienkami a témami, ktoré tak hĺbavo skúma britská spisovateľka vo svojej legendárnej knihe z roku 1818.

Príbeh sleduje mladého vedca Victora Frankensteina, ktorého na Arktíde, zraneného a vystrašeného, nájde expedícia kapitána Waltona. Victor mu následne začne rozprávať, ako stvoril monštrum, ktoré sa mu vymklo spod kontroly. Celý svoj príbeh tak vyrozpráva nielen kapitánovi, ale aj divákovi. Film je naratívne poháňaný rozprávaním udalostí, ktoré sa už stali.

Obsadenie, ako už vo filmoch del Tora býva zvykom, je veľmi presné a každý z prítomných hercov a herečiek tu hrá polohu, ktorá mu mimoriadne sedí. Premúdreného a charizmatického, no traumou poznačeného Victora Frankensteina s chuťou stvárnil Oscar Isaac a predviedol kvalitný herecký výkon. Je tak akurát živelný a k svojej postave pridal teatrálnu maximalistickosť, ktorá našťastie neprechádza do afektu.

Rovnako herecky funkčne sú vo filme obsadení Christoph Waltz či Mia Goth. Najpodstatnejším hereckým elementom je tu však Jacob Elordi ako Monštrum, vhodnejší názov pre jeho postavu by bol skôr Bytosť či Stvorenie, a to z jednoduchého dôvodu. Del Toro naozaj veľmi verne adaptoval pôvodnú knihu, a tak Stvorenie dostáva možno najkomplexnejší rozvoj, aký sme kedy u tejto postavy videli na plátne. Elordi tu musí hrať viaceré herecké polohy: od zo začiatku filmu utiahnutého a primitívneho Monštra, opakujúceho jediné slovo, až po v neskorších minútach filmu vzdelané a inteligentné Stvorenie, túžiace po láske a pochopení. Všetky tieto polohy sa hercovi darí hrať s potrebným súcitom a s cieľom predať divákovi postavu tak, aby s ňou súcitil.

Stvárnenie Frankensteinovho výtvoru bolo pre Jacoba Elordiho najnáročnejšou rolou v jeho doterajšej kariére. Kvôli rozsiahlemu líčeniu strávil až desať hodín denne v maskérskom kresle. Aby stíhal skoré ranné natáčania, niekedy prichádzal do maskérne už o desiatej večer a zostal hore celú noc. Režisér Guillermo del Toro hovorí, že začal veriť, že Elordi je „nadľudský“. „Ani raz ku mne neprišiel sťažovať sa,“ obdivuje del Toro. „Ani raz nepovedal: ‚Som unavený. Som hladný. Môžem ísť?‘ A pritom pracoval dvadsaťhodinové dni.“

Film obsahuje podmanivú a rôznorodú dobovú výpravu a je tiež obohatený orchestrálnou hudbou od skladateľa Alexandra Desplata, ktorý dodal hudobnej zložke filmu skôr emotívny charakter než hororový. Diváci, ktorí čakajú skôr hororový filmový zážitok, aký ponúkli staršie filmové adaptácie, ako napríklad už spomínaná verzia od Whalea, alebo melodramatická, akčnejšia, no štruktúrou príbehu z knihy dosť verná verzia od Kennetha Branagha (Mary Shelley’s Frankenstein, 1994), môžu byť prekvapení.

Del Torova vízia je emocionálnejšia a viac rozoberá filozofické otázky z knihy: kedy sa dané Stvorenie dá považovať za človeka, ako veľmi samota rezonuje v človekovi a s akou úctou sa máme k danému Stvoreniu chovať (samozrejme, dnes film čítame cez tému inakosti, predsudkov, segregácie).

Nový Frankenstein by mohol rozvinúť vedľajšie postavy viac, potom by niektoré emocionálne nosné momenty fungovali lepšie. Vizuálne ide o veľmi sýty a rôznorodý film, miestami síce nie sú špeciálne efekty najlepšie spracované, no snímka využíva veľa praktických efektov, na ktoré del Toro veľmi dbal, čo filmu dodáva potrebnú hmatateľnosť a unikátnu krásu.Fanúšikovia steampunku si určite prídu na svoje. „Chcem skutočné filmové scény,“ vysvetľoval Guillermo del Toro. „Nechcem digitál, nechcem umelú inteligenciu, nechcem simuláciu. Chcem starosvetské remeslo: ľudí, ktorí maľujú, stavajú, zatĺkajú klince, omietajú.“

Štruktúra príbehu je tradičná, dejovo sa film nesnaží experimentovať ani obnovovať relevantnosť knihy, skôr naopak. Film knižnú predlohu verne adaptuje, Stvorenie je stredobodom filmu a všetky emócie sa vrstvia okolo neho. Či už divákovi sadne viac tento prístup, dramatickejší a filozofickejší, je už na ňom. Celkovo ale ide o adaptáciu ikonickej knihy, ktorá stojí za pozornosť a stále má čo povedať. Rovnako ako v Podobe vody, Del Toro otvorene ukazuje, že skutočné monštrá nie sú tak ľahko odhaliteľné a ľudskosť sa týka všetkých nás.

Symboly a motívy vo filme

Oheň a svetlo
Symbolizuje tvorbu, vedu, ale aj zničujúcu moc ľudského poznania. Del Toro často používa tmavé, gotické prostredie s ostrými svetelnými kontrastmi.

Ruky a dotyk
Vizuálne dôležité scény, kde monštrum a Victor sa dotýkajú, zdôrazňujú ľudskosť vs. inakosť.

Zrkadlá a odrazy
Používané na znázornenie identity a duality: stvoriteľ vs. stvorenie.

Elektrina a búrka
Ikonický motív z knižnej predlohy, symbolizuje moc vedy a zároveň nepredvídateľnú ničivú silu.

Fyzické kulisy vs. CGI
Symbol vernosti tradícii, hmatateľnosti sveta, kde sú emócie a interakcie “skutočné”.

Hudba
Alexandre Desplat vytvára temnú, emotívnu atmosféru, ktorá často kontrastuje s dramatickými vizuálnymi prvkami a podčiarkuje psychologický stav postáv.

Frankenstein (Mexiko/USA, 2025, 149 min.)
Réžia: Guillermo del Toro. Scenár: Guillermo del Toro, Mary Shelley. Hrajú: Oscar Isaac, Jacob Elordi, Christoph Waltz, Mia Goth, Felix Kammerer, Charles Dance, David Bradley