THE SANDMAN 2. SÉRIA

Je až pozoruhodné, ako dokáže mať Netflix tak široký záber svojej tvorby. Nielen z pohľadu žánrov či použitých značiek, ale aj kvality. Na jednej strane prináša braky, ktoré sú neraz na úrovni tvorby amerického direct to video štúdia The Asylum, na druhej strane dokáže priniesť skutočné skvosty. Od autopilota akoby napísaného umelou inteligenciou až po naozaj detailné a bohaté režisérske vízie bez kompromisov. Jednoducho všetko a niekde medzi tým je aj adaptácia jednej z najkomplexnejších komiksových značiek vôbec.

Sandman nie je materiál, ktorý by bol ľahký na spracovanie. Dôkazom je aj to, že sa za tie roky o jeho sfilmovanie pokúšali mnohí a všetci pohoreli. Uspel až Netflix, ktorý blízko spolupracoval s komiksovým tvorcom Nailom Gaimanom, aby zachoval jeho jedinečnú víziu a svet, akurát to preniesol na obrazovku. Po úspešnej prvej sérii pomaly prichádza druhá. A naozaj len pomaly a pozvoľne. Celá séria ponúkne 12 epizód, z nich prvých 6 je už dostupných, ďalších 5 epizód príde 24. júla a následne si na finále počkáme do 31. júla.

Prečo takéto delenie? Zatiaľ sa ako jedna z možných odpovedí núka aj dejové rámcovanie deja. Aj druhá séria adaptuje vybrané komiksové príbehy a v zásade sa zdá, že pokryje celý Gaimanov príbeh. Síce ponúkne jeden nadväzujúci dej, ale pozostáva z niekoľkých previazaných príbehov. Prvá polovica druhej série ponúkla vlastne dva, oba zamerané výrazne emotívne a aj dosť introspektívne. Zvyšok série už dostal aj trailer a zdá sa, že toto bude tá komornejšia časť, kým sa začnú diať veľké veci.

Opäť sa v centre diania ocitá Sen (Tom Sturridge), jeden z Večných, tentoraz ale dostaneme bližší pohľad aj na ďalších členov jeho rodiny. Kým prvú sériu strávil Sen tým, že sa snažil späť získať nielen svoju slobodu, ale aj veci, ktoré mu právom patria, druhá séria je o niečom inom. Je o tom, aby Sen našiel samého seba. Po miléniách strávených často zahľadený do seba sa musí naučiť akceptovať aj niekoho iného. Nielen prijať pomocnú ruku, ale aj ju ponúknuť. Konečne si prestať myslieť, že sám vie všetko najlepšie.

Fanúšikov komiksu, zdá sa, druhá séria neprekvapí. Pomerne verne adaptuje zdrojový materiál, k čomu určite prispel aj samotný Gaiman, ktorý sa na seriáli tiež ešte stihol podieľať. Pritom tých prvých 6 epizód ukazuje zaujímavý spôsob rozprávania, kde adaptujú aj príbehy, ktoré by chronologicky nezapadali, ale skvele sú zakomponované napríklad formou flashbackov, ktoré ich prepájajú s hlavnou dejovou líniou.

Sandman nie je bežný komiks a ani toto nie je adaptácia, akú si bežne predstavíte. Preč sú chlapci v elasťákoch s plášťami na krku. Preč sú aj všetky prestrelky, veľké bitky a celkovo akcia. Nehovorím, že na ňu nepríde rad, ale minimálne prvých 6 epizód je krásne pomalá dráma o prekonávaní samého seba. Vzhľadom na to tu ani nie je tradičný antagonista. Ak ho budeme chápať ako hýbateľa deja, je to samotný Morfeus, respektíve jeho časť. Musí totiž čeliť samému sebe, svojej skostnatelosti. Nie je to o ňom, je to konečne aj o niekom inom a to si musí uvedomiť.

Vynikajúco to všetko stvárňuje Tom Sturridge, ktorý je po väčšinu času stoický, chladný, bez výrazných emócií. O to viac ale vynikne tých pár chvíľ, keď sa v ňom emócie prebudia. Smútok, hnev a ojedinelá (a veľmi nenápadná) radosť v jeho podaní pôsobia ako niečo veľké, lebo je to obrovská zmena oproti tomu, ako jeho Morfea vnímate bežne. Skvele mu však sekunduje aj zvyšok obsadenia, kde nájdeme staré známe tváre a aj mnoho nováčikov. Zväčša v epizódnych postavách, z tých výraznejších je to hlavne zvyšok Večných, kde sa na scéne objavia ďalší šiesti, vrátane už známych Smrti a Túžby.

Chémia medzi Večnými funguje veľmi dobre a vzťahy pôsobia uveriteľne, ako medzi súrodencami. V dobrom aj zlom. Okrem toho sa tu opäť ukáže aj Lucifer v podaní Gwendoline Christie, čo je dosť netradičné stvárnenie, ale rozhodne nie v zlom. Vracia sa tiež Vivienne Acheampong ako Lucienne, vlastne Morfeove svedomie. Zatiaľ menšiu rolu mala Jenna Coleman v koži Johanny Constantine. A takto by som mohol pokračovať dlho, obsadenie naozaj patrí medzi tie najlepšie aspekty seriálu.

Rovnako aj výprava. Adaptovať Sandmana je náročné aj kvôli naozaj náročným snovým vizuálom a bohatým lokalitám, kde sa dej odohráva. Od exotických ostrovov cez rôznorodé interiéry až po fantastické scény, ktoré dokáže vykúzliť len CGI. Ale nie je to len o ňom, využíva sa mnoho praktických efektov, scén a aj masiek, v kombinácii s kvalitnými vizuálnymi efektmi je to čarovné. Niektoré scény naozaj vyrážajú dych a často sa pristihnete, ako sa zamýšľate nad tým, že tento istý Netflix dokázal vyprodukovať napríklad rovnako čerstvý The Old Guard 2.

O hudbu sa opäť postaral britský skladateľ David Buckley a využíva motívy známej z prvej série. Dokonca by som povedal, že ich trochu nadužíva a variácie na hlavnú tému v rôznych aranžmán och počuť prakticky stále. Neznie to zle, hudba je rovnako podmanivá ako vizuál a skvele sa hodí k atmosfére seriálu, len by to mohlo byť aj pestrejšie a možno trochu rôznorodejšie v porovnaní s prvou sériou. Predsa len je to o dozrievaní hlavného hrdinu a jeho prerode, čo by mohla aj hudba podčiarknuť. Emočne funguje, z tohto pohľadu ale nie.

Druhá séria adaptuje ešte náročnejší materiál ako tá prvá a jej pomalé tempo, minimálne teda v tejto prvej časti, určite nebude pre každého. Veľa sa tu rozpráva, veľa sa tu dumá, okrem toho sa ale veľa iných vecí nedeje. Ťažko tak zatiaľ hodnotiť, takže tentoraz bez čísla, kým nedostaneme zvyšok. Ale dovtedy si môžete užiť úvodnú časť hypnotizujúceho a emotívneho fantasy eposu s hlbokým rozvojom postáv. Aj keď zatiaľ naratívne pôsobí možno o niečo menej ambiciózne a dej sa vlečie.