VITAJ DOMA, BRATE!

Zobrať Slovákov na Vojvodine do komédie znelo ako fajn nápad. Spojenie slovenskej a balkánskej nátury, rozdielnych pováh a iné prostredie mohlo vydať na dobrú veselicu. Lenže výsledok je pomerne rozpačitý, humoru má málo a prevažujú skôr absurdné situácie, ktoré vás možno zabavia – alebo nechajú tápať.

Základný námet mal potenciál. Do Báčskeho Petrovca príde pár Marína-Zoli. Ona je rodáčka, chce rodine predstaviť snúbenca, no s ním sa vyrojí kopa problémov: nepije, neje mäso a napísal knihu, kde o nich nie je ani slovo. Navyše má maďarské korene! Zoli je spočiatku outsider, ale keď začne piť, nejeden lokálny patrón ho zoberie na milosť. No v tejto rodine neladí viacero vecí okrem nadchádzajúcej svadby Maríny: jej sestra mláti manžela, ten slope zase prvú ligu. Brat je naštvaný na každého v dome. Tatko sa tvári, že všetko klape, ale dusí v sebe tajomstvo, ktoré by mohlo rozvrátiť kus dediny.

Už prvých 10 minút má podivné tempo i nadväznosť scén. Uvidíme istú tetu s kufriskom plným peňazí. Pár mužov tlačí starú rachotinu. Keď ide okolo nich chlapík na bicykli, zoskočí, aby im pomohol a oni prestanú tlačiť. Humor v scéne drieme aj v tom, že chlapík na bike si niesol tašku s pivkami a tú mu niekto šlohne. To už je lepšia epizódka z Bratislavy, kde Zoli rieši túžbu vypadnúť preč a čerpať inšpirácie. A jeho agent slope aj jeho whisky, asistentka chce s ním flirtovať a pod.

Iná scéna. Predavač zo zelovocu stojí pred obchodom a pije pivko. Keď ho vylúcha, ide si zobrať ďalšie, voz ostane nestrážený a chalani mu čmajznú melóny. No potom s nimi utekajú k mostu, melóny šmaria do rieky, roztrieskajú ich a potom skočia za nimi. Aká je logika scény, keď z melónov nemajú osoh? No skáču pekne.

Tu sa vynára povaha filmu. Má strašne veľa postáv, ale mnohé sú dobré na jednu-dve scény, kde sa snáď zabavíte. Horšie je, že aspoň polovicu filmu som vnímal, že postavy sú priam nesympatické. Niet komu držať palce, s kým sa stotožniť. Manželka chce prizabiť manžela, až to rieši polícia. Väčšina je banda povaľačov, chcú dáko vybabrať so systémom a niečo z toho mať. Sú to také balkánske figúrky, ktoré ukazujú ako to v ich kolorite funguje a určite sú na to aj hrdí, no vo filme to vyznie metódou dobrá-zlá epizóda.

Akože ústredná postava Zoli? Príde ako abstinent, do polovice filmu slope prvú ligu. Všetci sa od neho chcú odtiahnuť, a zrazu ženská liga chce, aby im pomáhal v lokálnych voľbách, ma vplyv i marketing. Potom je ťažké nájsť hlavnú linku deja. Jeho Marína sa mohla dostať na úroveň milostného trojuholníku, ale to je iba načrtnutý pokus, ktorý sa potom prehupne do línie odhalenia.

Film je vo svojej prostej stránke je nepredvídateľný, to je plus. Je poskladaný tak absurdne, že netušíte, čo nasleduje o 15 minút. Pri väčšom množstve postáv a absencii silnej línie plnia autori 104 minút rôznymi eskapádami. Keď čakáte, že sa odlepia od svojho štýlu, príde nová postava stvárať iné somariny. Napríklad istému Goranovi sa narodí vnuk a on začne nadávať naplno a páliť z reálnych zbraní po dedine. To je ďalšia skúška pre diváka: bude sekvencia “Goran robí somariny” pre nich highlight filmu? Ako u koho…

Vitaj doma, brate! ma výbornú autentickú atmosféru a možno vás donúti zamyslieť sa ako na tej Dolnej zemi Slovaci žijú. Ak ste sa sem prišli chechtať na plné pecky, budú vám asi chýbať údernejšie komediálne scény. Nedá sa dookola smiať na minimomentoch – aj že postavy pijú pri každej príležitosti, si prestanete všímať.

Možno sa film zapáči festivalovému divákovi, ktorý je skôr zvyknutý na to, že scenáre nemusia byť celistvé, nájde si spojitosti a skôr ocení, že v hlavnej úlohe je skôr spoločenstvo ako 5-6 hlavných postáv. Možno aj odpustí to, že sa nesmeje neustále – tu a tam ho čosi prekvapí, neskôr si spojí konanie postáv či ich minulosť.

Vitaj doma, brate! som vnímal ako šancu na repete domáceho originálneho kúsku Loli paradička – že sa dostaneme do osobitého ekosystému, kde sa odohrá istý príbeh. Zasadenie na Balkán mohlo v tom smere veľmi pomôcť, v konečnom dôsledku to vyšlo spolovice. Aj alegória filmu ako slovenskej dediny, kde sa riešia národnostné rozpory, vzťahy či pije vo veľkom vychádza len čiastočne. 

Nedá sa uprieť snaha tvorcov, ale najmä réžia a pomalé tempo môže vadiť väčšine divákov. Film takmer negraduje, vlečie sa k niekoľkým pointám a čo majú byť zábavné hromadné scény, vyznieva podivne. Skôr zaujme menšia scénka, dialóg či postavička. Takže Slováci vedia robiť na Balkáne rôzne somariny: ak ich chcete 104 minút sledovať, je tu príležitosť, ale nová kultovka sa tu nečrtá.

Vitaj doma, brate! (Slovensko / Česko / Srbsko, 2022, 104 min.)
Réžia: Peter Serge Butko. Scenár: Peter Serge Butko. Hrajú: Róbert Jakab, Jaroslav Valentík, Miroslav Babiak, Marína Dir, Ján Sklenár, Petra Polnišová, Anna Šišková, Vlado Černý, Martin Hofmann, Radoje Čupič ...