VOLÁ SA BOND, JAMES BOND

VOLÁ SA BOND, JAMES BOND

článok



Muži chcú byť ako Bond a ženy mu chcú byť nablízko, nechať sa ním zviesť.
Harry Salzman, spoluproducent bondoviek

James Bond je v súčasnosti najznámejšou fiktívnou postavou na svete. Knihy o ňom vyšli vo vyše 100 miliónových nákladoch, filmové verzie videla polovica obyvateľstva celej planéty. 5. októbra uplynulo 50 rokov od premiéry Dr. No v London Pavilion. Do slovenskej premiéry najnovšej už 23. bondovky Skyfall sa zastavíme pri literárnej postave, filmoch, kráskach a zloduchov, hračkách, zbraniach a autách plus v neposlednom rade pri hudbe a úvodných titulkoch.

Fleming, Ian Fleming

Keby sa James Bond predstavoval týmto menom, jeho príbehy by sa údajne až na 95% kryli so životným príbehom jeho stvoriteľa. Budúci sir Ian sa narodil 28.5. 1908 do konzervatívnej škótskej rodiny, kde starý otec bol významný bankár a otec plukovník plus člen britského parlamentu. Nekrológ po otcovej smrti v 1917 nenapísal nik menší než Winston Churchill. Pre Fleminga to bolo prvé stretnutie z mnohých s najvýznamnejšími osobnosťami vtedajšieho sveta.

Navštevoval dodnes prominentnú školu v Etone, ale úspešnejší ako v štúdiu bol v športe. Matka nemohla podporovať kariéru dvoch synov a tak sa Ian dal na štúdium jazykov. Veľmi skoro hovoril plynule francúzsky, nemecky a rusky. Prepadol žurnalistike a podarilo sa mu stať sa reportérom Reuters. V roku 1933 sa dostal až do Moskvy na veľmi sledovaný proces s britskými inžiniermi. Pokúsil sa aj o rozhovor so Stalinom, ale ten ho vlastnoručne písaným listom prekvapivo slušne odmietol.

Volá sa Bond, James Bond

Tajný agent za písacím stolom

Po krátkej kariére bankára došlo vo Flemingovom živote ku kľúčovému stretnutiu s kontradmirálom Johnom Godfreyom. Šikovný muž z dobrej rodiny, jazykovo zdatný a s novinárskymi skúsenosťami si okamžite získal nového riaditeľa tajnej služby v britskom námorníctve. Stal sa jeho pobočníkom a pracovníkom oddelenia 39, kde prichádzal do styku s najtajnejšími dokumentami, ktoré britská špionáž získala. Počas svojej práci pre admirála sa stretával s oddeleniami MI6 – secret service ako aj MI5, ktorá spadala pod ministerstvo zahraničných vecí a posielala parašutistov do nemeckého tylu. V roku 1941 bol spolu so svojim šéfom na návšteve americkej FBI. USA ešte neboli oficiálne zapojené do druhej svetovej vojny a tak sa osobne nestretli so riaditeľom Hooverom. Umožnil Britom čosi ako deň otvorených dverí a tak sa Fleming mohol detailne oboznámiť s metódami, ktoré používali Američania.
Kľúčová pre jeho budúcu kariéru bola ale škola špiónov kanadského milionára W. Stephensona, kde si vyskúšal na vlastnej koži pokusy o diverznú činnosť ako bolo zneškodnenie lode pripevnením míny pod vodou alebo fiktívny atentát na torontskú elektráreň.

Po návrate do Británie sa mu podarilo zostaviť útočnú Sekciu 30, ktorá po počiatočných neúspechoch dosiahla niekoľko zásadných úspechov. Fleming sa sústredil na sledovanie objektov, ktoré stoja za pozornosť a tak odhalil výrobňu akustického torpéda vo Francúzsku, základňu miniponoriek pre jednu osobu v Holandsku. Vyfúknutie máp mínových polí na Sicílii zachránilo pri invázii tisícom spojeneckým vojakom život. Fleming sa nemohol operáciach zúčastňovať osobne, nakoľko by bol v prípade odhalenia pre Nemcov zlatým pokladom. Až v roku 1945 mu to povolili, keď po informáciach z Würtmbergu, že okolo zámku v Tambachu je nezvyčajný pohyb áut. Pri takmer filmovej scéne našli v podzemí nemeckého admirála na kope listín s petrolejovou lampou v ruke. Jeho komando zachránilo nemecký námorný archív s materiálmi siahajúcimi až do roku 1870.

Špión v zálohe spisovateľom

Hoci pôvodne plánoval napísať dejiny britskej špionáže, veľmi skoro pochopil, že svet sa ešte nezmenil natoľko, aby to bolo možné. Zamestnal sa v The Sunday Times, kde mal na starosť koordináciu zahraničných dopisovateľov s právom dlhodobého pobytu na Jamajke počas zimných mesiacov. V nádhernom prostredí vo vile Goldenye v zálive Oracabessa mal dosť času, aby si premyslel ako napísať skutočne atraktívny špionážny príbeh. Meno hlavnej postave vybral podľa ornitológa a autora knižky Vtáky Západnej Indie. Čas potvrdil absolútne správnu voľbu.

Chcel som čo najjednoduchšie, jednotvárne a proste znejúce meno, ktoré som mohol nájsť a ‘James Bond’ znel lepšie než čokoľvek iné. Okolo neho sa stane rad zvláštnych udalostí, ale on bude neutrálnou anonymnou postavou a tupým nástrojom ovládaným ministerstvom.“

Bondova mladosť

Pospájaním informácii, ktoré Fleming vo svojich príbehoch roztrúsil a najmä fiktívnemu nekrológu z románu Žiješ len dvakrát, môžeme zostaviť nasledovný životopis britského agenta s právom zabíjať kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek len na základe svojho rozhodnutia.

James Bond je jediné dieťa Škóta Andrewa Bonda rodáka z Glencoe, zahraničného zástupcu zbrojárskej firmy Vickers. Jeho matka Monique Delacroix Bond pochádza z kantónu Vaud vo Švajčiarsku. Alpy a láska k horolezectvu im bola osudná, obaja zahynuli pri lezení na Aiguilles rouges, masívu vypínajúcom sa oproti Mont Blanc nad Chamonix. Škótsko-švajčiarska výchova v detstve sa odrazila v jeho schopnosti plynule komunikovať vo francúzštine a nemčine. Po smrti rodičov odchádza žiť k svojej tete Charmian Bond, blízko Canterbury.

Vo veku 12 rokov nastúpi na prestížnu Eton College, kde ostáva len rok. Kvôli afére s miestnou slúžkou (áno Bond začínal veľmi skoro) ju musel opustiť. Teta ho poslala do Fettes, do štátnej školy s typicky konzervatívnym škótskym prostredím, na ktorú chodil aj jeho otec. James tam vynikal najmä v atletike a je pri vzniku prvej džudistickej triedy na britskej štátnej škole. Prázdniny trávi v Rakúsku, kde ho švajčiarsky horský vodca menom Hannes Oberhauser učí lyžovať a horolezectvu. Bond na neho neskôr spomína ako na svojho druhého otca. V 17-tich maturuje a v štúdiu pokračuje na univerzitách v Cambridge a Oxforde, kde sa sa špecializuje na orientálne jazyky. Rok predtým stihne prejsť inou dôležitou skúškou dospelosti, keď v Paríži príde a panictvo, ako inak po návšteve bordelu s prostitútkou.

Volá sa Bond, James Bond

Právo zabíjať

Do styku s tajnými službami príde v roku 1938, vďaka pomoci starého priateľa Bondovho otca, ktorý robí asistenta ministra obrany. Pozornejší čitateľ si nemohol nevšimnúť, že Fleming na tomto mieste urobil zo seba literárnu postavu. James pred vypuknutím vojny fungoval ako tajný kuriér a vďaka horskému výcviku nemal problém prekonávať vysoké priesmyky vo fašistickom Španielsku a Taliansku.

Po začiatku druhej svetovej vojny v septembri 1939 získava hodnosť poručíka v Royal Navy Volunteer Reserve. Počas vojny pracuje v skupine, ktorá spadá pod oddelenie špeciálnych operácii. Za zavraždenie maskovaného Japonca zo vzdialenosti 300 yardov vo výškovej budove v New Yorku sa dostal do výberovej elitnej skupiny 00. Bondova aktivita počas vojny žiaľ v románoch nie je veľmi rozoberaná.

James Bond ostáva v tajných službách aj po roku 1945, po tom ako je admirál Miles Meservy menovaný ich veliteľom. Dôležitým medzníkom v jeho živote je rok 1951, keď za zabitie dvojitého nórskeho agenta v Štokholme sa stáva agentom 007 s právom zabíjať len na základe vlastného rozhodnutia.

Volá sa Bond, James Bond

Tajomné číslo 007

Ian Fleming na rozdiel od mena svojho hrdinu nechcel alebo nestihol vysvetliť, prečo zvolil práve túto trojkombináciu. Existuje množstvo špekulácii o tom, čo všetko ho mohlo inšpirovať pri jeho voľbe.

Medzi najčastejšie spomínanú alternatívu patrí podpis špióna anglickej kráľovnej Alžbety I. Johna Deeho. Ďalšou alternatívou môže byť rozlúštenie zakódovaného tzv Zimmermannovho telegramu , ktorý bol v roku 1917 cez nemecké veľvyslanectvo vo Washingtone zaslaný do Mexika. Vďaka tomu, že Briti odrezali podmorský kábel, pripravili Nemcov o diaľnopisové spojenie so zámorím a depeše museli vysielať vzduchom. Rozšifrovaná spáva obsahovala ponuku, že ak by sa latinsko-americká krajina zapojila do vojny, dostali by v prípade víťazstva späť Texas, Nové Mexiko a Arizonu. Telegram, ktorý znamenal de facto zapojenie USA do prvej svetovej vojny mal kódové číslo 0070. A tretia možnosť vyplývajúca z Flemingovej návštevy USA je, že agenti CIA žili v Georgetowne pri Washingtone , ktorého PSČ je 20007.

Drsnejší a jednoduchší

Fleming sa dokonale trafil do spoločenskej klímy začiatku 50-tych rokov. Británia prestávala byť svetovou mocnosťou. Na Kórejskom polostrove hrozil nový svetový konflikt a studená vojna začínala naberať na obrátkach. Sovietom sa darilo nielen na zemi ale aj v kozme a ich špióni sa nezastavili pre ničím. Bežný obyvateľ Spojeného kráľovstva si dobré jedlo doprial len zriedka. O kvalitnom oblečení a cestovaní do exotických krajín mohol len snívať. Do toho prišla osoba, ktorá bola neporaziteľná, obletovaná ženami, gurmán, milovník vín a tuhý fajčiar. Obliekal sa do najkvalitnejších, na mieru ušitých, oblekov, nosil oxfordské topánky a jazdil na najlepších autách. Neriešil zásadné mravné otázky ľudstva a v rámci boja so zlom sa riadil rozkazmi nadriadených bez reptania. Keď Flemingovi vytýkali plytkosť a nepochybné podceňovanie žien, odkázal kritikom len jediné : „Píšem svoje knihy pre horkokrvných heterosexuálov, ktorí ich čítajú vo vlaku, lietadlách a posteli.“

Text bol pôvodne publikovaný na portáli sietovka.sk


autor Róbert Dyda 24.10.2012
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 4970
02 |
návšt. 4733
03 |
návšt. 3872
04 |
návšt. 2312
05 |
návšt. 2097
06 |
návšt. 2218
07 |
návšt. 832
08 |
návšt. 746
09 |
návšt. 694
10 |
návšt. 773
REBRÍČEK US
01 |
$27,2 mil.
02 |
$24,2 mil.
03 |
$14,4 mil.
04 |
$7,9 mil.
05 |
$5,3 mil.
06 |
$5,0 mil.
07 |
$3,3 mil.
08 |
$2,1 mil.
09 |
$1,7 mil.
10 |
$1,6 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2021 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk