QUO VADIS

Julsko-Claudiovska dynastia je nechválne známa svojimi extrémnymi počinmi. Korunu všetkým šialenostiam nasadil cisár Nero, ktorý povýšil svojho koňa za senátora, nútil celý dvor ochkať nad jeho umeleckými schopnosťami, vyvraždil svoju rodinu a (vraj) podpáli Rím. Quo Vadis nás privádza do Ríma práve v tomto čase. Schopný vojenský veliteľ Marcus Vinicius stretáva krásnu a tajomnú Lygiu a životy mnohých sa budú musieť zmeniť. Vášnivý a možno i trochu jednoduchý vojak Marcus je schopný urobiť čokoľvek aby získal ženu, ktorá mu nedáva spať. Je jedno, že je to zajatá princezná, je jedno, že je kresťanka. Marcus intriguje, vraždí, bojuje o lásku. Napriek mnohým odmietaniam a zlým chvíľam, ktoré pripraví pre seba i svojich blízkych, nakoniec Lýdinu lásku získava. Ale za akú cenu...

Napriek tomu, že sa Sienkiewiczov príbeh točí okolo mileneckej dvojice Marcusa Viniciusa a Lygie, Quo Vadis stojí a padá s Nerom. Jeho skvelé prevedenie Michalom Bajorom je jednou z korún snímky. Jeho Nero je podivín, zbabelec, i fanatik zároveň. Vraží a desí sa smrti, dáva milosť a zúfa nad šedivosťou života. Strháva na seba takmer všetku pozornosť. Ako skutočný imperátor, ako Apolónov vyvolený, len kývne rukou a my sledujeme každý mimický pohyb jeho svalov. Nero však nestojí na piedestály sám. Rovnako zdatný je jeho priateľ a protihráč Petronius (Boguslav Linda). Lindov Petronius je  pravým opakom cisára. Vznešený, hrdý patricij. Možno rovnako ľahko odsúdi otroka k smrti ako cisár, ale zároveň má dosť síl, aby si určil svoj vlastný život. Je majstrom intríg, ale zároveň jediným, ktorý sa nebojí cisára. Jeho šialenosti čelí vlastnou inteligenciou. Dokáže ho manévrovať ako bárku v rozbúrenom mori a hoci žongluje so životmi viacerých, nakoniec - vztýčením palca - odsúdi iba ten svoj.

Majstrovský duel Nera a Petronia (možno práve v podaní skvelých Poliakov) by si rozhodne zaslúžil vlastný príbeh. Podobne ako Mozart a Salieri, Monteca a Capulet - aj oni dvaja boli veľkými protihráčmi.

Oproti (prevažne) skvelým hereckým výkonom, ktoré sú často jedinou doménou európskej kinematografie, stojí rozpočet pracne vyrobený za pomoci bánk a veľkých firiem. Osemnásť miliónov dolárov je v európskom kontexte veľká suma (v Poľsku najväčšia, aká kedy bola vydaná na film). V americkej mašinérii ide o priemerný film, ktorý koniec koncov, možno skončí iba na VHS. Osemdesiatročný Jerzy Kawalerovicz stál pred neľahkou úlohou: Natočiť historický veľkofilm, znamená, že celý projekt musí vyzerať draho. Veľké scény, početné zástupy, hodnoverné triky. Bez nich sa vám veľkofilm rozpadne na televíznu inscenáciu. Quo Vadis rozhodne televíznou inscenáciou nie je. Či už minutážou, alebo vizuálom, ponúka momenty zaujímavé i pre Hollywoodom rozmaznaného diváka. Útok levov na kresťanov je scéna, akú by ste márne hľadali v Gladiátorovi. Pokiaľ si považujete Excalibur za jeho priamočiaru drsnosť, tak tento krát Poliaci zašli ešte ďalej. Na druhú stranu, občas (upaľovanie kresťanov) tých dolárov bolo jednoducho málo.

Film, ktorý vám ponúka známy, ale pútavý príbeh, podfarbený emocionálnou hudbou Jana Kaczmareka sa vám môže páčiť. Film, ktorý je (podľa mňa) lepší ako Gladiátor, ale horší ako Ben Hur. Film, ktorý nie je tak dobrý, ako mohol byť. Pokiaľ by autori menej "počúvali" nároky komerčného diváka vytvorili by film lepší a koniec koncov i komerčnejší. Otázka Quo Vadis?, mohla zaznieť častejšie a jej odpoveď mohla byť cibrená aj inak ako zjednodušujúcimi pohľadmi na víťazov a porazených.

Rozporuplne možno vnímať i záverečnú scénu, kedy si apoštol Peter uvedomuje kam kráča a vracia sa späť do Ríma. Pomalý švenk na panorámu nám (trochu nasilu) pripomína aktuálnosť príbehu i v súčasnosti. Pripomína nám, že sme tým, čo robíme, v čo veríme a kam kráčame.

Quo Vadis (USA/ Poľsko, 2001, 165 min.)
Réžia: Jerzy Kawalerowicz. Scenár: Jerzy Kawalerowicz. Kamera: Andrzej Jaroszewicz. Hudba: Jan A.P. Kaczmarek. Hrajú: Pawel Delag, Magdalena Mielcarz, Boguslaw Linda, Michal Bajpr, Jerzy Trela, Franciszek Pieczka, Rafal Kubacki