10

Filmová recenzia

Zvykol som si myslieť, že keď je hviezdou filmu Adam Sandler, musí ísť o šialenú komédiu. Snímka Opití láskou ma dokonale vyviedla z omylu a musím povedať, že išlo o nadmieru príjemné prekvapenie.

Barry Egan je zložitý človek. Na prvý pohľad nič zvláštne. Tridsiatnik, starý mládenec, majiteľ maličkej firmy na gýčové kúpeľňové doplnky. Jeho zvláštnosti sa začnú odkrývať až v momente, keď mu jeho sestra chce nanútiť rande so svojou kolegyňou. Vysvitne, že Lena je celkom obyčajná žena, ktorá sa do Barryho celkom obyčajne zamiluje. V tom istom čase sa však Barry stáva obeťou vydieračského gangu. Zakríknutý muž, zvyknutý desaťročia tlmiť svoje city, sa začína otvárať ako kráter sopky, plnej lásky a hnevu...

Postavy, ktoré vídame vo filmoch, sú málokedy naozaj výnimočné. Napríklad taký Neo z Matrixu: dostane sa síce do tých najbizarnejších situácií, ale reaguje presne podľa šablóny akčného hrdinu, ktorá sa postupne utvára už od počiatku kinematografie. Okrem tejto šablóny existujú ešte desiatky iných (bezmocná obeť, múdry radca, bezcharakterný zloduch...) a scenáristi komerčných hitov si dávajú pozor, aby sa od nich príliš neodkláňali. Odchýlka má byť len taká veľká, aby sa rôzne filmy dali od seba odlíšiť.

Treba si preto vážiť ľudí, ktorí šablóny zahodia a prinesú na plátno niečo nové. Scenárista a režisér Paul Thomas Anderson patrí medzi nich. V prípade Barryho navyše vytvoril postavu s dokonalou vnútornou logikou, i človeka, ktorého skratové konanie každou minútou nadobúda pre diváka zmysel. Jeho duša je ako päťlitrový smetný kôš, do ktorého niekto napchal desať litrov odpadkov. Barry je chodiaca časovaná bomba a nič netušiaca Lena hrá úlohu amatérskeho pyrotechnika. Celý scenár navyše vnucuje otázku: je možné, aby bol niekto s takýmito ranami v duši niekedy šťastný? Je možné, aby sa dostal zo svojej izolácie a nikoho pri tom nezabil?

Každá minca má však dve strany. Každé filmové klišé je vlastne tichou dohodou medzi tvorcom a divákom. Ak tvorca skúša niečo iné, musí nájsť diváka, ktorý to bude ochotný pozerať. V tomto ohľade ma Opití láskou napĺňa obavami: je to dosť ťažký film na pozeranie a neviem, či si nájde svojich divákov. Nie je pritom ťažký na pochopenie, no Barryho úzkosť a nervozita je taká nákazlivá, že ešte nikdy som v kine nemal takú silnú chuť odísť a zároveň zostať.

Asi ste sa už dovtípili, že podobné veci by sa asi nemohli diať bez silného hereckého podania. Adam Sandler opäť potvrdzuje, že keď sa komik podujme na vážnu rolu, môžu sa diať veľké veci. Všetky nuansy svojej postavy má dokonale zvládnuté a plne využíva svoj neomylný cit pre načasovanie. Je to herecká tour de force a keby nemal po boku osobnosť kalibru Emily Watsonovej, ktovie ako by to dopadlo. Watsonová, ktorú si priaznivci nezávislého filmu pamätajú z von Trierovej drámy Prelomiť vlny, hrá postavu, o ktorej sa veľa nedozvieme, a jej tajomnosť využíva na aspoň čiastočné vyváženie Sandlerovej dominancie. Jej obsadenie bolo šikovným ťahom aj kvôli tomu, že nepatrí medzi konvenčné krásky, a tak sa Barryho vzťah k Lene neodvíja v rovine "femme fatale vs. malý chlapec".

Audiovizuálna stránka filmu je tiež dosť nekonvenčná. Iritujúci soundtrack výrazne prispieva k celkovej atmosfére nervozity a naliehavosti a abstraktné dúhové prestrihy podčiarkujú kontrasty obsiahnuté v scenári. Plus titulky. Otváracie titulky sa končia slovkom "uvádza: " a názov filmu sa objaví až v záverečných. Vzniká tak dojem, že skutočný príbeh sa odohrá až po...

Želám vám, aby ste nazbierali dostatok odvahy a išli sa s otvorenou hlavou pozrieť na tento skvostík. Je to síce trošku ťažšie stráviteľné sústo, ale rozhodne sa oplatí vidieť a možno vás veľmi príjemne prekvapí.

Punch Drunk Love (USA, 2002, 94 min.)
Réžia: Paul Thomas Anderson. Scenár: Paul Thomas Anderson. Kamera: Robert Elswit. Hudba: Jon Brion. Hrajú: Adam Sandler, Emily Watsonová, Philip Seymour Hoffman, Luis Guzmán, Jason Andrews, Don McManus, David Schrempf, Seann Conway, Rico Bueno.