PUTOVANIE VTÁKOV

Jacques Perrin je človek - vizionár. Svoje sny pretavuje do pohľadov, ktoré vyrážajú dych. Svet, ktorý poznáme, svet, ktorý nás obklopuje zrazu dostáva novú, nečakanú dimenziu. Po Mikrokozme svoju čarovnú kameru tentokrát zdvihol poriadne vysoko.

Vzdušné cesty sťahovavých vtákov existujú milióny rokov. Sťahujú sa v štyroch hlavných prúdoch v nikdy nekončiacom boji o prežitie. Sledovať ich, znamenalo pre tvorcov odpútať sa od zeme. Ak poznáte Mikrokozmos, viete čím Perrin disponuje: úžasnou kamerou, ktorá vám ponúkne nezvyčajné zážitky. 35 milimetrový film, žiadne trikové zábery, len reálne obrazy. I tak to najmodernejšie filmové vybavenie zlyháva a Perrin s Gentilom pridávajú k vlastnej inovácii tony vytrvalosti, snahy a práce.  Zdvíhacie plošiny, dni strávené v bahne a v rákosí. Výsledkom sú úchvatne dojmy. Pocit, že ste súčasťou kŕdľa, že ste sa dostali bližšie ako blízko. Nechajme prehovoriť samotného tvorcu filmu: "...Navždy si zapamätám chvíľu...Kameraman sledoval objektívom pohyb husí, jeho asistent jednou rukou odháňal tie, ktoré sa dostali príliš blízko kamery...So slzami v očiach pozreli na mňa, bez slova, bez pohybu....Boli v jednote s letiacimi vtákmi..."

Zatiaľ, čo Mikrokozmos ponúkal dynamický obraz a bizarné správanie sa bizarných tvorov, Putovanie vtákov je zjavne pomalšie, baladickejšie. S výnimkou akéhosi pokusu zarámovať film príbehom divokej husi, ktorá uviazla v sieti, ide o sériu krátkych epizód, ktoré s úžasným zmyslom pre farbu a kompozíciu predstavujú niektoré druhy migrujúceho vtáctva. Práve takáto mozaika može byť slabinou tohto filmového dokumentu. Pokiaľ sa vám krásne zábery a ohromujúce fakty (20 000 preletených kilometrov) zunujú, film rýchlo stráca na atraktivite. Autori sa snažili naplniť snímku emóciami, či už vtipnými fragmentmi vtáčieho správania sa, alebo načrtnutím nebezpečenstva, ktoré vtákom hrozí. Asi nielen mne sa zdá byť omnoho horším než útok dravca, alebo výstrel poľovníka, utopenie sa v chemickom odpade. Stret vtákov s civilizáciou bol však iba okrajovou témou. Škoda, možno práve to by mu dodalo potrebnú dynamiku. Nezáväzné (hoci krásne) lietanie, by sa stalo skutočným cestovaním za životom.

Namiesto hodnotenia si dovolím odcitovať slová Bruno Coulaisa, autora hudby: "Pokúsil som sa vpliesť do hudby zvuky vtákov bez zbytočnej ilustrácie, pretože oni dovoľujú nám, vďačným divákom, vidieť nádheru krajiny a pošetilosť človeka."

Le Peuple Migrateur (Francúzsko, 2001, 92 min.)
Réžia: Jacques Cluzaud, Michel Debats, Jacques Perrin. Scenár: Stéphane Durand, Jacques Perrin. Kamera: Michel Benjamin, Sylvie Carcedo-Dreujou, Laurent Charbonnier, Luc Drion, Laurent Fleutot, Philippe Garguil, Dominique Gentil, Bernard Lutic, Thierry Machado, Stéphane Martin, Fabrice Moindrot a ďalší. Hudba: Bruno Coulais.