8.0

Filmová recenzia

Tradícia, umenie, láska a boj v legende o dvoch generáciách Eskimákov v polárnom tieni chladných osudov...

Život o prežitie má mnoho tvárí. Jednu z nich nám ponúka filmová podoba v autenticky zamrznutej Kanade, kde síce rok plynie globálnou rýchlosťou, no značne odlišným tempom. Miesto, kde zima trvá temer dvanásť mesiacov a domorodí obyvatelia na severe nemôžu nemigrovať v priebehu roku, aby našli lepšie útočiská i zdroje potravy. Pretože niekedy schmatnete chudáka mroža vzdialeného niekoľko desiatok kilometrov od vašej chatrče, no inokedy by ste sa mohli plaziť celé míle bez úspechu. A tak v čase leta, keď sa príroda ohreje a nadobudne vľúdnejšiu podobu, môžete sa pustiť na odyseu s člnmi a z hladiny krištáľovo čistého jazera sledovať vnútorný život kanadskej vody. Pochopiteľne, že neprichádzate za diváckym pôžitkom v štýle National Geographic, ale na neľútostnú honbu za ďalšími zásobami. A ak sa vám aj podarí získať dosť, nikdy si nemôžete byť istí, akú neľútostnú facku v ráznych desiatkach stupňov pod nulou vám uštedrí najbližšia zima.

Áno, je to kraj, v ktorom si nemalý počet našich slečien oblečených v kožúšku nedokáže predstaviť niekoľkodňový pobyt, nie to ešte celoživotnú drámu v drsnej divočine. Teplomer si do týchto končín rozhodne neberte, pretože by ste museli neraz zahrievať ortuť vlastnými silami, a tak sa ochudobnili o vzácne teplo. Eskimácka časť Kanady si vyžaduje organizmus otužilca, dušu polárneho ducha a túžbu prežiť...

Ťažko povedať ako vnímal počiatok svojho života Atanarjuat, keď jeho otec nikdy nepatril k najvyššej loveckej elite a vo výžive rodine mu museli neraz vypomáhať dobročinní kamaráti jeho ženy (bez nároku na odmenu). Bola to doba ľadová, neľahká, no jedného dňa predsa našla ich chatrč smrť a čas jeho otca uplynul. Grandiózny pohreb vystriedal pohľad do očú reality a tá prekvapivo ukázala svoju milšiu tvár.

O niekoľko rokov si už Atanarjuat dokázal zaistiť živobytie pre seba i svojich súkmeňovcov a spolu s bratom tvorili nerozlučný lovecký pár na čele neexistujúceho rebríčka spoločnosti. Lenže sok menom Oki, s ktorým súperil o vedúcu pozíciu kmeňa i lásku k Atuat, ešte nepovedal svoje posledné slovo... A tak nasleduje vyhnanstvo, segregácia a vzápätí aj nečakané smilstvo, vražda a pochopiteľne aj túžba po pomste. Je to jeden z príbehov o dvoch nepriateľoch, klasickom milostnom trojuholníku i mozaike ostatných dejových kúskov. Je to legenda s námetom veľkolepého divadla, no s polodokumentárnym podaním.

Pretože tvorcovia sa rozhodli vytvoriť z diela trojhodinový epos, v ktorom sa nebudete síce nudiť ani minútu, no často vám myseľ ujde do inej oblasti ponímania. Podobne, ako ste sa pri Putovaní vtákov mohli presunúť nielen na krídla fičúrov, ale aj do symfónie vzduchu a riešiť svoje problémy „v lete", nie odlišne sa môžete cítiť aj vo večne osvietenej kinosále (ktorá sa vďaka večnému snehu ponorí do prítmia len v scénach zo stanov, či iných obydlí). Synopsia príbehu sa rozhodne nedala roztiahnuť v dejovo výdatnej podobe až na tri hodiny... tak na miesta medzi jednotlivými zmenami deja prilepili autori takmer rýdzo dokumentárne zábery okolitej prírody a eskimáckeho života. V rámci deju treba dávať "sakramentský" pozor na mená a jednotlivé tváre Inuitov, no ak sa len lovia ryby, či nejaký ten mrož, môžete dopriať vašej mysli niekoľkominútový výlet mimo kinosály, mimo strastný svet, pred ktorým ste sa do kina skryli a riešiť svoje vnútorné záležitosti. Ak sa vám to podarí, odídete z filmu spokojní niekoľkonásobne - zo samotného filmu, z dokumentu o Eskimákoch a so slastným pocitom vyriešenia si vlastných ťažkostí, či myšlienok. A ak sa vám to nepodarí, stále máte možnosť ďalšieho pokusu, pretože dlhých scén dokumentu si užijete pomerne dosť, a tak nemusíte zúfať pri prvej. Pretože dej príde a vzápätí odíde, aby ste sa mohli venovať svojej maličkosti.

Samotný scenár je teda zaujímavou sondou, no nie príliš výdatnou. Na tomto mieste mu však výrazne sekunduje zručnosť režiséra, ktorý koncipuje film do prekvapivo pomalej, no predsa vnútorne dynamickej polohy. V tomto momente si ani neuvedomíte existenciu potenciálnej otázky skutočného pôvodu hercov v divočine či ich skvelé umenie a talent zobraziť slasti a strasti života amerických Severanov. Pretože pri ich sledovaní budete zaujatí inými aspektmi filmom... a to je vlastne dobre.

Rýchly bežec Atanarjuat má pred sebou, ku svojmu prežitiu i koncu (či bude happy-end, neprezradím) stále obrovský kus. Náročnú cestu síce už prekonal (lemovanú okrem iného aj očakávaným neúspechom v minuloročnej tvrdej oscarovej konkurencii s favorizovanou Améliou a víťaznou Zemou nikoho), no v našich kinách musí uraziť ešte mnoho míľ... Ak neváhate na tri hodiny vypnúť, rozmýšľať nad Atanarjuatom, jeho priateľmi i nepriateľmi a dokonca i svojou maličkosťou, vydajte sa na odyseu do kina (spestrenú tiež v súčasnosti pomerne nízkymi teplotami).

Atanarjuat - The fast Runner (Kanada, 2000, 172 min.)
Réžia:Zacharias Kunuk. Scenár: Paul Apak Angilirq, Norman Cohn, Zacharias Kunuk, Herve Paniaq, Pauloosie Qulitalik. Kamera: Norman Cohn. Hudba: Chris Crilly. Hrajú: Natar Ungalaaq, Sylvia Ivalu, Lucy Tulugarjuk, Peter Henry Arnatsiaq, Madeline Ivalu, Pauloosie Qulitalik, Eugene Ipkarnak, Pakak Innuksuk.