SEX A LUCÍA

Predchádzajúce riadky mierne zaváňajú španielskou telenovelou, no zdanlivá povrchná podobnosť len zvýrazňuje všetko, čím sa tento ambiciózny film odlišuje od sériovej konzumnej zábavy. Na diváka sa od prvej do poslednej sekundy kladú dosť veľké nároky: úvodná časť filmu je plná otvorených erotických až pornografických scén, ktoré svojou drsnou, dokumentárnou štylizáciou potláčajú dráždivosť toho, čo zobrazujú (rozpor ešte vyhrotenejší než v prípade Intimity). Neskôr vzájomným prepletením vzťahov hlavných postáv vzniká dusivé ovzdušie s predzvesťou úzkosti, ktorá však naplno vypukne až v hlavnej scéne filmu, v ktorej sa zrodí Lorenzova chuť na samovraždu. Scéna, ktorú mám na mysli, a dejové nitky, ktoré k nej vedú, patrí podľa mňa medzi najvydarenejšie a zároveň najperverznejšie konfrontácie sexu a smrti na filmovom plátne. V závere si autori kladú otázku, či sa z podobnej situácie dá nájsť riešenie, pri ktorým by všetci zúčastnení prekonali svoje traumy. S ich odpoveďou, bohužiaľ, nemôžem súhlasiť, ale každý divák si asi bude musieť urobiť svoj vlastný názor.

Nijaké psychologicky zamerané dielo sa nezaobíde bez kvalitného obsadenia postáv. V prípade Sexu a Lucíe na plátne defilujú tváre, ktoré sú známe azda iba milovníkom španielskej alebo latinskoamerickej kinematografie. Paz Vega ako Lucía modeluje živú, romantickú ženu a evidentne jej táto úloha sedí. Lorenzo v podaní  Tristána Ullou prežíva široké rozpätie pocitov hĺbavého introverta a jeho depresia je až nepríjemne reálna. Trochu mi nesadla Najwa Nimri v úlohe Eleny, no treba uznať, že vývoj, ktorým má jej postava prejsť, je doslova krkolomný a neviem celkom, ako by sa to dalo zahrať lepšie. Okrem hlavných postáv bola ešte veľmi pozoruhodná mladučká  Elena Anaya  v úlohe babysitterky Bélen - jej výkon bol miestami až znepokojujúco presvedčivý. Okrem hercov a herečiek si obdiv iste zaslúžia aj ich body doubles čiže teloví dvojníci, ktorí natáčali najchúlostivejšie scény. Nechali zo seba ukázať skutočne dosť :-)

Vizuálna stránka je ďalšou silnou rovinou snímky. Od veľmi zaujímavo spracovaných úvodných titulkov, cez spomenuté dokumentárne prvky, až po dobiela presvetlené exteriérové scény, cítiť z kamery, réžie i strihu veľkú cieľavedomosť a snahu o atmosféru, ktorá sa rozhodne oplatila. Pokiaľ ste videli Amores perros, užijete si niečo podobné.

Možno ste si všimli, že som po celý čas dosť starostlivo obchádzal podrobnosti deja. Je to preto, že konkrétne detaily tvoria spolu pekne premyslený celok, do ktorého sa po filme dá výborne ponoriť a stráviť pár pekných hĺbavých chvíľ, či už osamote, alebo s niekým vhodne intelektuálne, či emocionálne založeným. Nie je to vôbec oddychový film, ale ak sa za stokorunový lístok do kina niekedy predáva kultúra, tak je to práve v tomto prípade.

Lucía y el sexo (Francúzsko/Španielsko, 2001, 128 min.)
Réžia: Julio Medem. Scenár: Julio Medem. Kamera: Kiko de la Rica. Hudba: Alberto Iglesias. Hrajú: Paz Vega, Tristán Ulloa, Najwa Nimri, Daniel Freire, Elena Anaya.