6.0

Filmová recenzia

Každý príbeh má svoj začiatok. Tento príbeh možno začal v roku 1876 v bitke pri Little Big Horn. Vrah indiánskych žien a detí, miláčik americkej spoločnosti, generál Custer vtiahol svoju siedmu kavalériu do najväčšej prehry v dejinách indiánskych vojen.

Tá istá siedma kavaléria sa opäť dostane do rovnakej situácie. Píše sa rok 1965 a Štáty čaká v údolí la Drang prvá veľká bitka vietnamskej vojny. Tak ako pred rokmi aj teraz pýcha doviedla americkú armádu na územie, ktorému nerozumeli. Tak ako vtedy aj teraz sa ocitli v beznádejnom obkľúčení päťnásobnej presily. Lenže teraz tomu velí Hal Moore. (Mel Gibson)

Údolie tieňov je adaptácia skutočných udalostí, tak ako ich v knihe "We Were Soldiers Once...And Young" opísali Harold Moore a novinár Joseph Galloway. Autentickosť udalostí pridáva snímke na kvalite. Rovnako silne, žiaľ nie veľmi pozitívne, sa podpísal pod film jeho režisér a scenárista Randall Wallace (scenáre Statočné srdce, Pearl Harbor, Muž so železnou maskou - tu su skúsil aj réžiu), ktorý stupňuje svoju predstavu o emóciách do neznesiteľných obrátok. Bezpochyby zručný remeselník vyťahuje z každého záberu obrovské porcie vlastenectva a hrdinskosti. Vkusne ohorená vlajka USA (vo filme ju uvidíte prakticky vo všetkých romeroch - poz. redakcie), zomierajúci hrdina, ktorý blahorečí svojej vlasti, že ho poslala zomrieť, či neustále sa opakujúci motív záchrany priateľa za cenu vlastnej smrti.

Človeku zostáva až hlava stáť. Ako keby sa kinematografia vrátila o niekoľko rokov naspäť. Autori nepoznajú Vlasy od Formana, ani Čatu od Stonea. Naopak potvrdzujú skutočnosť, že Američania (či už filmári, alebo diváci) neznesú obyčajnú story a obyčajných ľudí. Všetko musí byť veľké, prvé, zásadné, rozhodujúce.

Podobne ako vrtuľníky vo vírivom pohybe klesali a stúpali nad bojiskom, stúpala a klesala i kvalita filmu. Obsahuje totiž pasáže, ktoré sú v kontexte iných naopak veľmi kvalitné a zaujímavé. Samotné bojové scény, dokreslené skvelou hudbou patria práve k takým. Film sa pokúša aspoň na chvíľu odložiť patriotizmus a venovať sa tomu, o čom by chcel byť. O hrdinstve a strachu, o odvahe a priateľstve vojakov uprostred boja. Žiaľ tí sú vykreslení príliš archetypálne, tak aby sme videli tragédiu všetkých. Verného černocha, čerstvého otca i železného seržanta. Najreálnejšou a najzaujímavejšou postavou sa tak stáva postava reportéra, ktorý v nemom úžase sleduje peklo okolo seba. Moment kedy odhadzuje zbraň a opäť sa vracia k fotoaparátu akoby popieral zmysel, ktorý pre smrť mladých ľudí film hľadá. Na kratučký moment to nie sú zástavy a trúbky, rodina a vlasť. Je to len krutá, nezmyselná smrť.

Údolie tieňov chce byť pamätníkom vojakom, ktorí v tejto vojne zahynuli. Americkým i Vietnamským. Nevykresľuje protivníka ako "záplavu šikmookých diablov" ba dokonca uvrieskanému vietnamskému veliteľovi dáva na záver možnosť kritizovať vojnu a USA. Odhaľuje americkú slabosť, ktorá musí využiť všetku svoju gigantickú materiálnu prevahu, aby aspoň ustúpila. V záplave všadeprítomného patriotizmu je toho však žalostne málo.

We Were Soldiers (USA, 2002, 138 min.)
Scenár: Randall Wallace. Réžia: Randall Wallace. Kamera: Dean Semler. Hudba: Nick Glennie- Smith. Hrajú: Mel Gibson, Madeleine Stoweová, Greg Kinnear, Sam Eliott, Chris Klein, Barry Pepper.