8.0

Filmová recenzia

Niekedy sa život pokazí tak rýchlo, že ani neviete ako sa to stalo. Napríklad sprevádzate slepca na prechádzku a zrazí vás kamión. Bohužiaľ, niekedy náhla skaza postihne aj film...

Simone, prezývaná Sissi, robí sestričku v psychiatrickej liečebni. Jedného dňa je na prechádzke so slepým pacientom a - uhádli ste - zrazí ju kamión. Jeho šofér totiž nedával pozor, lebo sa mu na cisternu zavesil zlodej, ktorý utekal pred dvojicou rozhorčených občanov. A tento istý zlodej sa v snahe uniknúť skryje pod kamión - a nájde tam umierajúcu Sissi, ktorej zachráni život. Ona ho po návrate z nemocnice vyhľadá a dostane taký škaredý odpis, aký by som neprial asi nikomu. Neskôr sa však ukáže, že ich osudy sú aj tak záhadne prepletené...

Ak máte dojem, že ide o ukážkovú zápletku z Červenej knižnice, nie ste tak ďaleko od pravdy. No všetky emócie v tomto filme sú prekvapujúco reálne. Scény z blázninca sú tiesnivé a miestami zvrhlé, scény spod kamióna riadne drsné. Krv aj slzy takmer cítite na jazyku - až kým sa naši dvaja hrdinovia nestretnú pri bankovej lúpeži. V onej scéne dostáva dovtedajšia presvedčivosť deja mohutný kopanec do rozkroku, z ktorého sa až do konca scenára celkom nespamätá. Zbytok filmu tvorí zmes scén, z ktorých mnohé sú veľmi vydarené, ale dokážu akurát zmierniť melodramatickú pachuť tých ostatných. Dopadlo to tak, že ked sa Sissi a Bodo ruka v ruke rozbehli, aby skočili zo strechy sanatória, ani som nevedel, čo bude horšie - smrť (uslzený, lacno romantický koniec) alebo záchrana (nerealistický koniec). V takej chvíli by mi tuším aj náhly únos mimozemšťanmi á la Monty Python pripadal znesiteľnejší... Bohužiaľ, to sa nestalo. Filmové klišé nepoznajú zľutovanie.

Frustráciu z takmer výborného filmu raz tlmia, potom zas jatria herecké výkony, ktoré sú po celý čas úchvatné. Obe hlavné postavy sú vynikajúco obsadené (Franka Potente a Benno Fürmann), ostatné postavy ich primerane doplňajú a najmä postava žiarliaceho psychiatrického pacienta zanechá asi v každom trvalý dojem.

Vizuálna reč filmu je jednoduchá a miestami a ž polopatistická (napríklad v scéne, kde Bodo strieda svoje staré a nové ja - a to doslova), no kamera je citlivá a zábery majú dobre premyslenú kompozíciu. K melodramatickej atmosfére filmu výrazne prispieva romantická klavírna hudba, ktorá by za iných okolností bola dobrá, no tu len všetko zbytočne prisladzuje.

Po prvej polovici filmu, keď som si Princeznú a bojovníka už-už ukladal v hlave hned vedľa Tanečnici v tme a Billyho Elliota - medzi príbehy o skutočných ľudoch a skutočných citoch - ma zbytok filmu poriadne rozladil. No aj tak si myslím, že je to veľmi dobrý film, na ktorom mi vadí jedine to, že mohol byť vynikajúci. Ak sa naň vyberiete do kina bez zbytočne vysokých nárokov, je takmer isté, že odídete spokojní (prinajmenej sa budete môcť vynadívať na veľmi fešný exemplár vášho obľúbeného pohlavia :-).

Der Krieger und die Kaiserin (Nemecko, 2000, 129 min.)
Réžia: Tom Tykwer. Scenár: Tom Tykwer. Kamera: Frank Griebe. Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek, Tom Tykwer. Hrajú: Franka Potenteová, Benno Furmann, Joachim Krol, Lars Rudolph, Melchior Beslon, Ludger Pistor, Christa Fast, Susanne Bredehoftová.