8.0

Filmová recenzia

"Bezbranný samotár v pazúroch harpye" ... "Dvaja mŕtvi v aute pod mostom" ... "Nová tvár rubriky pobrežných správ" ... "Brblajúci idiot nachádza pokoj v nehostinnej prírode" ...

Pán Quoyle je šedivý, bezvýrazný človek poznačený nešťastným detstvom. Do jednotvárnej samoty jeho života zasiahne Petal - divoká, nespútaná žena, ktorá si ho v priebehu pár minút dokonale omotá okolo prsta. Porodí mu dcéru a prespáva v jeho byte, no to je asi tak všetko, čo majú spoločné. Quoyle je do nej beznádejne zamilovaný a mučivo trpí jej ľahostajnosťou. Krátko po smrti Quoyleovho otca prijde na návštevu jeho teta Agnis a v ten istý deň umiera Petal pri autonehode. Teta Agnis rozhodne, že všetkým prospeje zmena vzduchu, a tak sa vyberú po stopách rodinných koreňoch Quoyleovcov - do drsnej, studenej kanadskej provincie Newfoundland.

Severská príroda a drsní ľudia, ktorí s ňou bojujú, patria medzi vďačné filmárske témy. Podobnosť a zároveň kontrast medzi drsnými živlami a vnútorným svetom postáv oslovujú každého diváka, pretože sa dotýkajú jeho primárnych pudov a túžob. Keď sú navyše postavy vierohodné a príbeh má spád ako v Pobrežných správach, vznikne celkom pozoruhodné dielko.

Scenár filmu pripomína odlupovanie vrstiev z cibule - pri rôznych viac či menej náhodných stretnutiach a rozhovoroch sa divákovi odkrýva zložitý (a miestami dosť nepekný) spletenec vzťahov obyvateľov malej rybárskej dediny. Isteže, prostredie plné rodinných tajomstiev a starých sporov nájdeme v každej menšej komunite, kde sú ľudia donútení spolu vychádzať. No treba uznať, že tvorcom sa podarilo toto "rozbaľovanie" prepracovať tak, že napriek zdanlivo pomalému plynutiu deja v príbehu neexistujú hluché miesta.

Pobrežné správy sú vo svojej podstate psychologický film o tom, ako sa hoja rany v duši človeka, a v takýchto prípadoch vždy hrozí nepekná dávka hollywoodskej "rodinnej" sentimentality. Našťastie režisér spolu s autormi scenára a hercami proti tomuto nebezpečenstvu bojujú zo všetkých síl (s výdatnou pomocou studených, sychravých exteriérov). V tomto smere vyniká zopár vážne silných scén, ktoré patria k vrcholom filmu - hlavne tá, kde sa stará Agnis skutočne originálne lúči s popolom svojho nevlastného brata, alebo aj rozlúčkový večierok Quoyleovho kolegu Newbeama.

Ako v každej dráme, k výsledku podstatnou mierou prispievajú výkony hercov (a v tomto prípade herečiek). Kevin Spacey zahral Quoylea s jemu vlastnou bravúrou, aj keď svoj výkon z Americkej krásy rozhodne neprekonal - a kto vie či ho niekedy prekoná. Stará pani Judi Dench takisto nie je žiadne béčko - keď táto dáma nahodí svoj podráždeno-skúmavý kukuč, vyzerá naozaj nebezpečne. Julianne Moore v úlohe Quoyleovej novej priateľky Wavey uhrala solídny výkon, ale v pamäti mi aj tak viac ostane Cate Blanchett, ktorá síce odohrala s postavou Petal len zopár scén, no tie stáli naozaj za to (nielen vďaka agresívnemu mejkapu :-).

Po vizuálnej stránke nie sú Pobrežné správy nič ohromujúce, všetky zábery sú dôsledne podrobené príbehu. Kamera necháva vyniknúť pusté farby divočiny a šedivé nehostinné počasie. Zaujímavým paradoxom je, že retrospektívne a snové zábery sú farebne živšie než tie, ktoré nesú hlavnú dejovú líniu, čo ešte viac zdôrazňuje prelínanie psychológie postáv s ich konaním.

Hoci sa Pobrežné správy uvádzajú ako americký film, rozhodujúcu pečať mu vtlačil švédsky režisér Lasse Halström (okrem iného má na svedomí Čokoládu s Juliette Binoche a Johnnym Deppom). Je to kvalitný film so špičkovými hercami a svojským hrubým humorom. Ak vám to znie zaujímavo, nemáte prečo váhať - a možno sa vám aj odhalí zmysel štyroch fráz na začiatku tejto recenzie...

The Shipping News (USA, 2001, 111 min.)
Réžia: Lasse Hallstrom. Scenár: Robert Nelson Jacobs. Kamera: Oliver Stapleton. Hudba: Christopher Young. Hrajú: Kevin Spacey, Julianne Moorová, Judi Denchová, Cate Blanchettová.