TOY STORY 5

Tá idea sa pýtala na svet už dobrých pár rokov, ale až teraz ju uchopili tvorcovia veľmi správne. Preč sú časy, keď prišli hrdinovia v podobe oživených hračiek pod posteľou či v skrini a túžili sme zistiť, čo robia, keď sa deti s nimi nehrajú. Dnes, po viac ako 30 rokoch, fičia smartfóny, tablety, konzoly – a na klasické hračky pomyslí málokto. Vzniká tu generačná i sociologická priepasť a svetoznáma séria Toy Story ju veľmi umne podchytila.

Naša hrdinka Bonnie, ktorá sa kedysi ujala škatule plnej známych hračiek (Woody, Buzz a ďalší), si s nimi stále užíva hry na svadby, záchrany a iné momenty, ale hrá sa sama. Deti od susedov sa jej nedarí osloviť. Jej rodičia dlho váhajú, no napokon povolia a kúpia jej tablet. Zrazu sa Bonnie ponorí do svetla tajomného displeja, drtí hry ostošesť (hoci rodičia jej občas povedia, že mašinu treba odložiť) a nájde si nové kamošky, hoci sú dlho virtuálne. Buzz, Jessie a partia figuruje len do počtu a hľadajú cesty ako znova očariť Bonnie, no tá sa im mentálne stráca. S novým oponentom sa hračky maznať nechcú a začína veľký boj o pozornosť. A popritom i nové dobrodružstvá...

Pri Toy Story sa sčasti opakuje situácia, že si myslíte, že sága je uzavretá – a v Pixare vždy nájdu spôsob ako ju vrátiť späť. Zatiaľ čo štvorka mala zaujímavú kombináciu nového dieťaťa a iných postáv (Forky je TOP), námet päťky pôsobí ako jeden z najlepších za celé dekády. Má ambície proti sebe postaviť dva mimoriadne silné svety – klasický analógový, ktorý reprezentujú titulné hračky a nový digitálny, kde sa to hemží protivníkmi a žrútmi času detskej fantázie. K prvotnej kolízii dôjde pomerne rýchlo a naša partia je postavená pred novú situáciu. Na scénu príde tablet Lillypad a Bonnie mu prepadne okamžite (tu treba podotknúť, že rodičia veľmi nezvládajú limity a screen time, dievča je na ňom takmer nonstop).

Ovládnutie detských izieb, strata chute hrať sa s analógovými hračkami a tým pádom pretrhané sociálne väzby či závislosť od displeja sú výborne načrtnuté; ako revú vyradenci na dvore „vek hračiek skončil!“ Film nádherne ukazuje ako dokáže malé dieťa prepadnúť tabletu – až do takého extrému, že si ho nosí prakticky všade, objíma ho ako plyšáka a zase sa natíska otázka: robia rodičia dosť proti tejto závislosti?

Kam nezájdu oni, nastúpia hračky. Keďže Woody sa s Bo rozlúčili s hlavnou partiou, vedenie preberá kovbojka Jessie. Najprv sa stará, aby sa Bonnie dostala k deťom zo susedstva, a už rieši novú výzvu. Citlivo vníma stratu každého dieťaťa – kedysi na ňu zanevrela Emily, potom vyrástol Andy a teraz sa bojí, že príde aj o Bonnie. Preto sa maximálne snaží o jej dobro, lenže situácia ju donúti odísť aj z domu – spolu s koníkom Bullseye však nájdu potenciálne novú kamošku Blaze, akurát v inej časti mesta.

Blaze má inak deväť a pol, rovnako trpí nedostatkom kamošov a jej príbeh je azda smutnejší. Má síce PC, ale neprepadla mu nadobro. Tiež síce odkladá staršie hračky, ale nezanevrie na svoju policu a nemá problém hrať sa ani s novými. Melancholické je, že pri absencii iných dievčat sa jej najväčším kamošom stáva prasiatko Ujo Škvarko (v originále Jimmy Dean). Tento pigač dostane pekný priestor aj v iných fázach či hrách, najmä keď sa Woody pripojí k partii a s Buzzom vyrazia do akcie ako za starých čias.

Áno, autorom sa umne podarilo vrátiť Woodyho do hry, hoci hrá už vedľajšiu postavu. Buzz má väčší priestor, dokonca dvorí Jessie. Je pekné vidieť, že aj iné hračky dostali priestor – aby sme boli úprimní, scenáristi do hry prepašovali kontajner plný Buzzových hračiek, ktorý v prológu stroskotá a táto partia sa snaží nabrať správny smer. Ich sekvenciami je prekladaný celý film a v správnom momente sa spojí s dobrodružstvom našich starých známych.

Ale do diania zasiahnu aj nové postavy. Ako vo štvorke nabehol Forky (Vidlík) či dvojica bláznivých farebných plyšákov, tu sa o zábavu stará trio Pierre Papier, Cvaky a Atlas. Predstavujú starú generáciu elektroniky, dokopy však dokážu veľké veci (napríklad niečo odfotiť a poslať ako na tlačidlovej Nokii). Sú to odložené hračky, ale s príchodom Jessie dostávajú nové šance a zohrajú nemalú úlohu...

Je obdivuhodné vidieť, že ani druhá polovica filmu nemá núdzu o skvelé scény. Naopak, aj Lillypad prekvapí istým správaním a jedným rozhodnutím, do toho nastúpi väčšia miera akcie, ale súčasne aj citovej línie, keď Jessie pri strome s hojdačkou nájde jednu tajnú skrinku... Áno, opäť platí, že hračky majú svoje city. A kto by ich dokázal lepšie predať ako režisér parádneho animáku WALL-E? Tentokrát režíruje Andrew Stanton, ktorý má skvelý cit pre niečo milé, citlivé, ale aj humornú veľkolepú akciu...

Dalo by sa namietať, že tá ústredná téma digitál vs. analóg mohla byť spracovaná ešte lepšie alebo dať rodičom viac tipov. Ale každý, kto sa nad chvíľu zamyslí nad témami ako je osamelosť detí, prepadanie pozornosti tabletu či TV, strata fantázie alebo aj umne zakomponovanej témy detskej šikany (skutočne citlivo, fyzickej i v online priestore), tu nájde veľmi dobre myšlienky. Netlačia príliš na pílu a keď treba, nasadia animovanú akciu, dobré dobrodružstvá i emocionálne jazdy. Začínam mať pocit, že Toy Story sa dostáva do novej fázy, kedy už netreba rozvíjať iba duo Woody-Buzz, ale nachádzať si iných hrdinov a nové témy. Päťka dokazuje, že to funguje – uvidíme sa pri oscarových nomináciách...

PS – Za originálne znenie ešte pripočítajte pol boda. Conan O’Brian ako Smarty Pants či iné hlasy sú fantastické.

Toy Story 5 (USA, 2026, 102 min.)
Réžia: McKenna Harris, Andrew Stanton. Scenár: Andrew Stanton, McKenna Harris. Slovenské znenie: Diana Mórová, Miroslav Noga, Táňa Pauhofová Lucia Bugálová, Dušan Cinkota, Peter Sklár, Anička Kmeťová, Separ, Šorty, Tina,Kali a ďalší...