|
ROMERÍA |
ROMERÍA |
Melancholická letná dráma španielskej režisérky a scenáristky Carly Simón (festivalovka Alcarràs) prichádza z hlavnej súťaže canneského festivalu z roku 2025 po vyše roku do tuzemskej distribúcie. Jej nálada je ako stvorená pre začiatok leta.
Osemnásťročná Marina (debutujúca Llúcia Garcia) sa s denníkom matky, ktorú nepoznala, vydáva na západné pobrežie Španielska, na miesta, kde sa kedysi spoznali a zamilovali do seba jej rodičia. Než sa stačí zorientovať v záplave neznámych príbuzných, začínajú sa z dna vynárať pikantné až boľavé tajomstvá, ktoré aj po rokoch štípu viac než morská soľ v očiach. Z útržkovitých spomienok viacerých členov širokej rodiny skladá Marina príbeh deštruktívnej lásky svojej matky a otca.
Príbeh je členený do piatich kapitol podľa piatich dní, ktoré v lete roku 2004 prežíva naša čerstvo plnoletá Marina. Pre filmárku Simón (*1986) ide z veľkej miery o autobiografický počin, keď si okrem vlastného dospievania na začiatku nového tisícročia „zaspomínala“ na svoju matku a otca.
Marina na základe matkinho denníku kráča po hmlistých stopách svojich rodičov, ktorých nikdy nepoznala. Absolvuje doslova turné po rodine, kedy séria menších stretnutí či väčších návštev prináša pestrú zmes pocitov a emócii, zavŕšenú často zmiešanými chuťami. Oku lahodiace scenérie španielskeho pobrežia sú popretkávané zábermi z jej digitálnej ručnej kamery, čo korešponduje s jej ambíciou získať štipendium a nastúpiť na filmovú školu.
Sympatická španielska predstaviteľka Llúcia Garcia takmer nezíde z plátna. Nech si oblečie, čo si oblečie, vyzerá pôvabne a jej nesmelé, jemné i veselé výrazy korešpondujú so zraniteľným vekom, neukotvenosťou, spontánnosťou a túžbou poznať svoje korene, a napokon sa tak dopátrať k vlastnej identite. V jej nežnej mimike sa zračí celá škála zmiešaných pocitov, ktoré zinkasuje po každom novom rodinnom stretnutí.
Každou ďalšou zastávkou si Marina postupne skladá rekonštrukciu: dobrodružstvo – (letná) láska – drogové epizódky – problémy v rodine – fatálna závislosť. Na základe zisteného a navnímaného si neskôr sama skonštruuje (alebo ako ašpirujúca filmárka skôr nakrúti a zostrihá) vlastnú verziu, ako míľniky jej rodičov mohli vyzerať. Španielska „Romería“ v preklade znamená náboženskú púť i fiestu, čo ladí s údelom dcérinej cesty i životným štýlom rodičov.
Pôsobivé je, že do úlohy svojej matky štylizuje samú seba a do roly otca obsadzuje typovo podobného bratranca, s ktorým po sebe od prvého stretnutia zakukujú. Prechod do tejto surrealistickej pasáže je hladký a hravý, akoby sme sledovali Mijazakiho alebo dielo francúzskej novej vlny. Tam, kde je rodinná pamäť neúplná, nastupuje kinematografia, ponúkajúca obrazy, ktoré neexistujú.
Bezstarostné radovánky na pobreží môžu pripomenúť poetiku Bergmanovho Leta s Monikou (1953) a následné drogové úlety zasa atmosféru nemecko-francúzskeho psychedelického kultu Viac / More (1969) Barbeta Schroedera.
Smutno-veselá Romería je filmovou rodinnou archeológiou, kde sa kúsok po kúsku, za vánku vetra, vône mora a spaľujúcich horúcich dní, postupne odkrýva minulosť a jej tajomstvá. Naša hrdinka na výlete po miestach, ktorými prechádzali jej rodičia, vytvára v kombinácii s kolektívnou pamäťou vlastnú verziu udalostí, a zároveň tak nachádza vlastnú identitu, aby dokázala ľahšie prekročiť prah dospelosti a plaviť sa ďalej. Sú to horkosladké destinácie, kde si melanchólia, nostalgia, leto a prvé lásky rozumejú.
Romería (Španielsko / Nemecko, 2025, 115 min.)
Réžia: Carla Simón. Scenár: Carla Simón. Kamera: Hélène Louvart. Hudba: Ernest Pipó. Hrajú: Llúcia Garcia, Tristán Ulloa, Sara Casasnovas, José Ángel Egido, Miryam Gallego, Janetuys Novás a ďalší.