BARDOTKY

Bardotky mali pomerne dlhú kampaň od prvej klapky až po slávnostnú premiéru v Karlových Varoch (správne tipujete, do súťaže nešli). Je to nenáročná komédia, ktorá stavila na tri dámy po šesťdesiatke, ktoré chcú ešte od života ďalšie zážitky, šance a zažiť spolu čosi nevídané. Casting stavil na veľké mená ako Eva Holubová, Dagmar Havlová a Pavlína Pořízková a hoci režisérka Hana Hendrychová minule relatívne obstála (komédia Matka na úteku), tentokrát to úplne nevyšlo.

Zásadnou výzvou tohto filmu nie je fakt, že Pavlína Pořízková hrá prvý raz v celovečernom filme. Práve naopak, jej postava a nazeranie na jej herectvo je ešte relatívne zaujímavý aspekt. Teoreticky nastávajú problémy už pri chémii postáv – to, že sa na pľaci herečky dobre bavili, je sčasti vo filme vidieť. No do výsledného filmu sa to nepretlačilo, ich charaktery nie sú veľmi zaujímavé a samostatnou kapitolou je scenár. Darmo si povedia, že sa budú volať „bardotky“ a oslovujú sa tak do konca filmu, aby to bolo cool. Nefunguje to.

Ale postupne. Iva v podaní Evy Holubovej je postava, ktorá má doma totálneho hňupa, manžela, čo by najradšej sedel na gauči i popíjal pivko. Na výlet sa mu nechce ísť, iné aktivity nerieši a darmo by sa ho pokúšala zvádzať, už je mimo tohto rámca. A tak túži po dobrodružstve. Holubová podáva adekvátny výkon k postave, ale rýchlo zistíte, že až na pár etud nemá veľmi čo hrať.

Meda žije sama, je to svojská osoba a jej najväčšou výzvou je divoká záhrada. Dagmar Havlová sa často snaží, ale jej postava je na tom ešte horšie ako Holubová a veľmi rýchlo sa musí znížiť na úroveň lacnej grotesky až pitvorenia. Najprv som pozeral s úžasom, neskôr mi jej bolo až ľúto, lebo vieme, že hrať vie aj parádne (Vlastníci, haló, pamätáme si?).

Napokon je tu Valerie, ktorá nabehne do Česka ako veľká voda po zisku mnohých cien a dáva nádej kamoškám, že treba začať žiť, inak dopadnú veľmi rýchlo ako ich spolužiak, ktorému idú na pohreb. To je priestor pre Pořízkovú, ktorá sa snaží, neváha v spodnej bielizni prechádzať pred kameru a pôsobí občas nad vecou, lebo jej postava má utiahnuť miestami dilemy všetkých troch.

Film má slabý dej a gro štruktúry tvoria 15- až 20-minútové sekvencie, kde herečky idú improvizovať a skúšať tvoriť humor. A tak sme raz na párty, ktorú si majú užiť dosýta. Potom je tu scéna, že skončia v coffee shope s megakvetináčom, ktorý chceli doniesť zosnulému spolužiakovi, a nevedia, kam prišli, vyzerá to všelijako a ten kvetináč je akože „running gag“, lebo stále zavadzia.

Veľká pasáž vo vinici, kde chceli ísť na rustikálny výlet končí ich brigádou, kde im jedna stále hovorí, že to sú zážitky do konca života, treba zbierať hrozno, večer snáď dostanú poháre vína a po ich požití môže vyplávať aj nejedno tajomstvo avizované v popise. A vy si hovoríte, no konečne to na nás vybaľte – ale ono vlastne nie je čo. Ak niekto čakal, že ku koncu príde aspoň troška drámy, obzretie za životom alebo čosi hlbšie, bude sklamaný. Je to zrejme zámer – toto nie je variácia na Pět švestek, ide sa čisto za zábavou v rozličných podobách a nesmie chýbať ani troška flirtu s vinárom či iným chlapíkom. Keď už dámy holdujú alkoholu či opáčia tie ľahké drogy, to už patrí k tomu. No sčasti aj morálny problém, keď chce nechať dámy po 60-ke čeliť výzvam akoby mali 20 a veľmi vtipné to nie je.

Je to škoda, s takým zložením herečiek čakáte prirodzene viac. Je zrejmé, že scenár išiel iba na ľahké motívy, herečky sa ho chopili s cieľom trošku improvizovať, lebo to by mohlo priniesť viac zábavy, no výsledok je premárnená príležitosť. Pritom formálna stránka je dobrá: kamerové zábery, prelety nad krajinou, vhodne zvolený strih či hudba dolujú aspoň nejaké body. Ak by tu boli aspoň pamätné scény či potenciálne kultové momenty, mohla by to byť iná záležitosť – ale tie, žiaľ, nikto nevedel vymyslieť.

Bardotky (ČR, 2026, 88 min.)
Réžia: Hana Hendrychová. Scenár: Hana Hendrychová, Pavla Krečmerová. Hrajú: Dagmar Havlová Veškrnová, Pavlína Pořízková, Eva Holubová, Hynek Čermák, Eva Podzimková, Lukáš Příkazký, Otakar Brousek, Pavel Kříž...