|
ANJELSKÉ VAJCE |
ANJELSKÉ VAJCE |
Japonské legendy Mamoru Ošii (Ghost in the shell) a Yošitaky Amanoa (herná séria Final Fantasy) v roku 1985 spojili sily a stvorili interpretačnú rubikovu kocku Anjelske vajce. Ikonické anime sa aktuálne dostáva aj do širšej kinodistribúcie v československej lokalizácii a diváci si tak budú môcť aj u nás s chuťou pozrieť lovercraftovsko-lynchovskú bájku na veľkom plátne.
Túlanie sa nočnou morou
Gotická metropola v polčase rozpadu, o ktorej si na prvý pohľad nie ste istí, či si už prešla nemilosrdnou apokalypsou alebo na ňu ešte len čaká. Anonymná hororová rekvizita je útočiskom hlavnej hrdinky, ktorá sa bezprizorne túla kulisami ako vystrihnutými z diel H.P. Lovercrafta. Na prvý pohľad prázdne mestečko ukrýva zvláštny artefakt, ktorý si protagonistka ihneď skryje pod šaty, akoby šlo o jej vlastnú krv. O kuriózne vajce sa tak stará ako o oko v hlave, možno ešte o čosi odhodlanejšie.
Do mestečka z nočných môr sa na biomechanickom tanku dovezie hrdina číslo dva. Charizmatický mladik s „robomečom“ na pleci, akoby vypadol zo starej známej šablóny mlčanlivých anime renegátov. Po chvíli túlania sa rurálnou (post)apokalypsou narazí na dievča s pokladom. Na prvý pohľad sa zdá, že mlčanlivý charizmaťák na sebe vezme rolu bodyguarda a bude dievča chrániť vlastným telom. S vyslovením repliky typu „Čo sa asi tak skrýva v tom vajici?“ je ale jasné, že cudzinec má v hľadáčiku viac ako bezpečnosť dievčiny.
Nepravdepodobná dvojica hrdinov sa tak potuluje mestom, ktoré melie z posledného, a protagonistom doslova tečie do topánok. Pri Anjelskom vajici ale nie je dôležitý ani tak dej, ktorý je popisovať rovnako ťažké, ako opísať zážitok z drogového tripu. Príbeh snímky je vykostený na naratívne molekuly a jeho kostrou tak nie sú komplikované dejové nuansy. Anjelske vajce lavíruje v podvedomí, ako bratranec ranej tvorby Davida Lyncha. Analyzovaním deja by som si ale v kinosedačke príliš nelámal hlavu, trikom je, užívať si samotnú jazdu.
Cyberpunková bájka v tieni krucifixu
Tvorcovia Anjelskeho vajca tak nešetria motívmi a s kadenciou rotačného guľometu naprieč stopážou chŕlia jeden rébus, hádanku čí významovú nášľapnú mínu za druhou. „Vajce“ sa tak stáva akýmsi labyrintom motívov, ktorý sa sám do seba zauzľuje a sťahuje okolo seba imaginárnu interpretačnú slučku.
Podobne ako pri filmoch Béla Tarra ako Turínsky kôň či Satanské tango, aj Anjelské vajce je historkou o „malej apokalypse“, ktorá postihla jedno mesto a dvojicu hrdinov. Napriek tomu, že je katalógom symboliky a tém, celkovo by sa dalo opísať ako moderná cyberpunková resuscitácia biblickej kapitoly o Noemovej arche. Anime totiž výrazne tematizuje kresťanské motívy (zbraň v tvare krucifixu), deformuje ich (anjel vo vajici?) či rámcuje ich do mantinelov biblickej katastrofy (povodeň).
Anjelské vajce ale nie je len výpočtom patetických biblických anekdot, je to aj mikropoviedka o posadnutosti. Snímka nehodnotí počínanie hrdinky ako dobré či zlé, niekde v druhom pláne je odpoveďou katastrofa mesta. Kultové anime je síce súce na vylamovanie si zubov siahodlhými analýzami, no primárne zaháčkuje atmosférou a démonickým magickým realizmom šmrncnutým cyberpunkom, steambunkom a mestským bodyhororom. Komu napadli filmy dvojice Davidov, Lyncha a Croneberga, Anjelské vajce je povinnou jazdou. Pre väčšinového diváka tak môže byť príjemným vykročením s komfortnej zóny, no zároveň aj dôkazom, že podobné experimenty skrátka nemusia byť po chuti úplne každému.
Tenshi no tamago (Japonsko, 1985, 71 min.)
Réžia: Mamoru Ošii. Scenár: Mamoru Ošii. Hrajú: Džinpači Nezu, Mako Hjódó, Keiiči Noda