UZOL ZLA

Film Uzel zla sa predstavuje ako hororová snaha, ktorá však zlyháva vo všetkých základných aspektoch žánru. Už od prvých scén je jasné, že ide o projekt, ktorý sa snaží byť hororom „pre mladých“, avšak táto snaha pôsobí skôr ako nefunkčná karikatúra. Režisér a spoluscenárista Jan Haluza (Ordinace v růžové zahradě, High School Heist), sa evidentne rozhodol kombinovať prvky paródie (snáď) s hororovými klišé, no výsledok je skôr chaotickou kolážou nevydarených nápadov, ktorá ani nebaví, ani nevystraší.

Veronika a Mirek potrebujú oživiť svoj vzťah. Keďže Veronika je milovníčka hororov, spoločne sa vyberú na organizovaný zájazd po stopách záhadných vrážd. Cieľom výletu je oblasť Slavkovského lesa, prezývaná „uzol zla“ – miesto plné nevysvetliteľných udalostí. Posádku zájazdového autobusu dopĺňa plachý vedúci Alex, zarytá veriaca Ludmila, extrovertný influencer Honza a zvláštny manželský pár Dana s Dávidom. S každou ďalšou zastávkou sa správanie účastníkov citeľne mení... a to aj kvalita samotného filmu. Máte pocit, ako by ste hrali neinvenčnú stolovú hru s infantilnými indíciami a unudeným pánom jaskyne. 

Scenár je slabý a nepresvedčivý. Príbeh sa točí okolo generických postáv, ktoré konajú nelogicky a slúžia len ako nástroj na vykreslenie lacných strašidelných situácií a povrchnej kritiky názorovej mozaiky spoločnosti (rodová rovnosť, domáce násilie, homofóbia). Snaha o hororové napätie je slabá, pretože väčšina scén pôsobí nútene a predvídateľne. Hororové klišé, ktoré film citovane využíva – tmavé priestory, nepochopiteľné vraždy, desivé zvuky – nie sú nikde doplnené originálnym prístupom alebo kreatívnym twistom. Naopak, pôsobia mechanicky a prázdno, čo diváka skôr vedie k pobaveniu, než k napätiu. Celú dobu sa modlíte, aby to tvorcovia naozaj nemysleli celé vážne, ale oni to vidia inak.

Herecké výkony sú ďalším slabým miestom. Herci pôsobia často strnulo a ich interpretácia postáv neprispieva k vierohodnosti príbehu. Niektoré scény vyznievajú tak, že divák má dojem, že herecký talent je úplne ignorovaný, alebo že ide o amatérsky pokus bez akéhokoľvek vedenia. Dialogy sú plytké a stereotypné, často sa opakujú rovnaké frázy, ktoré by mali diváka vydesiť, no namiesto toho vyvolávajú úsmev.

Najproblematickejší je paradox, že film sa snaží byť hororom, ale jeho nevydarené „parodovanie“ žánru ho odsúva do kategórie nevinného smiechu. To, čo malo byť napätím, sa mení na nevhodne načasované komické momenty. Film teda nefunguje ani ako horor, ani ako komédia. Zdá sa, že tvorcovia majú len povrchnú predstavu o tom, čo horor je, redukujú ho na súbor tinedžerskych klišé, pričom úplne ignorujú kvalitu, atmosféru a psychologickú hĺbku, ktoré kvalitný horor ponúka.

Uzel zla je teda ukážkou toho, čo sa stane, keď sa hororový žáner chápe len cez prizmu najtrápnejších prvkov. Film neponúka nič nové ani originálne, pôsobí ako lacná imitácia amerických hororov, pričom nedokáže zaujať ani milovníkov žánru, ani bežného diváka. Ak by cieľom bolo ukázať, že horor môže byť zábavný, výsledok je opačný – vznikol film, ktorý je najmä smiešny, nie desivý. Scenár pôsobí ako napísaný AI, alebo "drsným znalcom" z filmových databáz vo veku štrnásť rokov.

Celkovo možno povedať, že Uzel zla je nepodareným pokusom o horor, ktorý sa utopil vo vlastných ambíciách a nedostatku kreativity. Skôr než napätie či strach, ponúka film divákovi len frustráciu a úprimnú obavu z toho, že ak generácie Z a Alfa vnímajú hororový žáner v podobných kvalitatívnych nárokoch, máme tu dosť problém.

Uzel zla (ČR, 2025, 86 min.)
Réžia: Jan Haluza. Scenár: Jan Haluza, Jakub Volák. Hrajú: Sabina Rojková, Janek Gregor, Ivan Lupták, Valérie Zawadská, Ivana Uhlířová, Petr Uhlík, Jan Jankovský, Nelly Řehořová, Miroslav Kumhala, Jakub Volák, Miloš Kameník ...