SORRY, BABY

Eva Victor mala ešte donedávna vo filmovom portfóliu zárezy najmä ako herečka, no aktuálne odštartovala s celovečerákom Sorry, baby aj kariéru režisérky. Už v prvom filme si odkrojila tematickú chiméru, s ktorou majú, čo robiť tvorcovia naprieč autorským spektrom. Režisérka, scenáristka a herečka v jednom ale pretavila na plátna tému sexuálneho násilia citlivo, bez pátosu a emočných skratiek. Dokonca sa jej do novinky podarilo prepašovať niečo, čo v podobne tematických snímkoch je vídané raritne. A to humor.

Režisérka postave rozumie

Agnes je študentkou literatúry a autorského písania a jej snom je dostať džob profesorky. Protagonistka zahraná režisérkou je sarkastickou a živou hrdinkou, u ktorej od prvých minút vidieť, že jej charakter pulzuje energiou a človečinou. Už v expozícii dominuje snímke elementárny kľúč, a to že autorka a režisérka svojej postave rozumie.

Eva Victor predstaví Agnes ako ženu, ktorá si prechádza posttraumatickým syndrómom, no jej city nezjednodušuje, rozvíja a postupne obracia záujem diváka späť v čase ku kľúčovej udalosti. Sexuálne násilie ale autorka nepodáva explicitne, fyzicky a priamočiaro. Samotný čin násilia je vystavaný v niekoľkých exteriérových statických záberoch a reflektor pozornosti tak režisérka upriamuje najmä na dôsledky činu.

Autorka tu dokonca pláva proti prúdu elementárnych filmových poučiek a namiesto rady ostrieľaných filmových akademikov: „ukazuj obrazom“, udalosti v určitých momentoch popisuje. Napriek tomu snímka aj v podobných situáciách funguje, čo len dokazuje um a talent, s akým začínajúca režisérka skladá obrazy a jednotlivé scény.

Epizódky točiace sa okolo jednej supernovy

Sorry, baby tak spočiatku vyznieva ako snímok, ktorý mapuje mikrokapitolu Agnesinho života, ktorá ovplyvnila nielen jej súkromie, ale aj pracovné nasadenie. Snímka, tak postupne rozprestiera krídla a zasahuje väčší a komplexnejšiu časť života hrdinky. Práve táto dramaturgická rozprávačská veľkorysosť tak pomáha divákovi lepšie pochopiť odyseu protagonistky, ale najmä to, kam má aktuálne v živote vykročené.

Sorry, baby tak nie je jednoliatym betónovým naratívnym monolitom, ale skôr rozkonáreným stromom, ktorý sa tematicky, ale aj rozsahom emócií, naťahuje na všetky svetové strany. Snímka Evy Victor tak v niečom pripomína antológiu mikro epizódiek, krúžiacich okolo Agnes ako zdivočelé planéty. Režisérka tak akoby cielene neudrží pozornosť na jednej dejovej linke či scéne.

Zároveň dieliky snímky do seba akosi magicky zapadajú a jemné snímanie, hra s detailmi či polocelkami a humor hlavnej hrdinky posúvajú Sorry, baby o stupienok vyššie na piedestály kvalitnej kino zábavy.

Eva Victor ukázala, že tematické jadrové pumy sa dajú naservírovať divácky a najmä pútavo, no bez klišé a žánrových skratiek. Sorry, baby tak otvára tematickú trinástu komnatu a odkazuje: je to dôležitá téma a túto komnatu otvárať treba aj naďalej.

Sorry, baby (USA, 2025, 102 min.)
Réžia: Eva Victor. Scenár: Eva Victor. Hrajú: Eva Victor, Naomi Ackie, Lucas Hedges, John Carroll Lynch, Louis Cancelmi, Kelly McCormack