ELIO

Premisa najnovšej pixarovky vysvetlená v ukážkach láka na mimozemské dobrodružstvo. Hlavný hrdina, chlapec Elio (zaujímavo zvolené meno k známemu anglickému pomenovaniu votrelcov, Alien) to nemá vo svojom detstve ľahké. Rodičia mu zomreli, stará sa o neho prepracovaná teta a tá si ťažko hľadá čas na malé dobrodružstvá. A Elio nemá vlastne ani kamošov. Keď sa aj snaží pre spolok rádioamatérov niekoho získať, dopadne to katastrofálne a výsledkom je obrovská túžba vypadnúť...

...zo Zeme. Z toho vyplýva efektne snímaný nápis v piesku v úvodných minútach, kedy Elio nabáda hocikoho z vesmíru, aby poňho prišiel – a vo vesmíre by si mohol skôr nájsť kamaráta ako na ignorantskej Zemi. Netrvá dlho a Elio skutočne putuje do iného sveta. Okamžite sa stane cudzím elementom, čo môže rozhodnúť veľké veci; napríklad, že farebný mierumilovný svet by si chcel podmaniť istý zlý boss. Hoci pár entít prekukne, že Elio je malý chlapec a nie veľký ambasádor, môže dokázať ešte veľké veci. A azda rozlúsknuť aj dilemu, kde sa mu bude žiť najlepšie.

Za posledných 10-15 rokov sa do kín dostalo solídne množstvo „pixaroviek“ a nejeden divák asi so slzou v očiach akceptuje, že Pixar sa nerovná automatický megahit alebo nový kult. Časy originálnych počinov (Ratatouille, Wall-E či Hore) nahradili pokračovania typu Hľadá sa Dory, pokusy rozširujúce existujúce svety (Buzz Lightyear) a kvalitné abstraktné chuťovky (V hlave, Duša). Zvyšok sú už dobré pocty kultúram či prvkom (Luca, Elementy) alebo neuchopené dobrodružstvá ako Vpred.

Hoci prvá polhodina Elio sľubuje veľké veci, po videní ho radím asi do poslednej kategórie Pixaru. Je to dané asi aj väčšími očakávaniami, že najprv s napätím sledujeme patálie Elia na Zemi, spôsob ako sa dostane zo Zeme a potom príde farebný svet s pestrými postavičkami, no nádej na skvelé rozvinutie scenára zmarí úplne klasický konflikt tých milých a niekoho zlého. Elio je medzi stranami skôr štatista a hoci neskôr prídu zaujímavé línie, nájdu sa aj hluché miesta (na driemanie).

Akoby scenáristi prišli s parádnou ideou zobrať malého chlapca a splniť mu túžbu o inom univerze, no realizácia resp. to čo nasleduje, už také silné nie je. Ešte úvodné privítanie stojí za to, no potom rýchlo klesá pozornosť až do momentu nájdenia kamoša – Glordon je iná postava ako čakáte, resp. rozmanitá podoba a rodinná pozícia z neho robia solídne vytvorenú postavu, s ktorou je sranda, akcia a ešte sa dokážu žmýkať obojstranné emócie. No jediný Glordon nestačí zakryť líniu s intergalaktickým bubákom s pekným prepojením, no len priemerným vyústením.

Pritom Elio je nezameniteľný Pixar v niektorých atribútoch. Napríklad línia s tetou je pekne vytvorená – pôvodné odcudzenie, neskoršie hľadanie (pekný trik s istým klonom) a dilemy s možným návratom sú dobre nastolené a uveriteľné. Dokonca sa tu žmýkajú emócie v poslednej štvrtine vo fajn kadencii a možno sami uroníte slzu. Akurát je možno škoda, že Pixar to zahral na predvídateľný koniec a nešiel do originálnejšieho variantu, že by chlapcovi pripravil iné vyústenie.

Oproti iným pixarovkám príliš neohúri ani vizuál. Tam, kde Elementy prekvapili fajn ukážkou živlov alebo Luca atmosférou Talianska, tu je plná paleta farieb a postavičiek, no asi ani jednu nebudú chcieť mať doma deti ako plyšáka. Nestačia ani originálne výtvory a už vôbec nie svety. Ešte poteší rozličná forma transportu a vtipné odkazy na množstvo prvkov ako Voyager 1 či iné staršie filmy, ale musíte sa sústrediť, hľadať a potom občas niečo postrehnete.

Samozrejme, animácia je krajšia ako pri hocijakom béčkovom animáku a aj vytvárané emócie sú na inom leveli. Ale ak už chceme porovnávať sčasti 28 film Pixaru s polovicou kopy na jeho konte, nuž, radí sa skôr do slabšej skupiny. Hoci detské publikum na konci premiéry nešetrilo s potleskom, čo značí univerzálne prijatie – najmä pre deti cca od 6 do 12 rokov. Tí starší by už zvládli aj čosi viac, nehovoriac ak vlani navštívili V hlave 2...

Nie každý Pixar skóruje naplno. Elio bol dlho pre mňa nenápadný kúsok bez očakávaní, ktorý mohol prekvapiť. Ale hoci viaceré pasáže sú krásne natočené či precítené, celok by uživil viac originality.

PS – Kam ísť na Elio? Z prémiových formátov sa núka 4DX, ktorý sa síce hrá iba v 2D verzii, ale má pekne zložené efekty. Vyniknú najmä pri akčných scénach či intenzívnych momentoch (Elio v tuneli), do toho sa hlási občas aj para či záblesky (efektné najmä pri lodiach a svetlách). Niektoré scény idú úplne bez efektov, čo vytvára dobrý kontrast medzi pokojnými scénami s emóciami a adrenalínovými. A nebude vám celé dve hodiny zima ako keď pôjdete inokedy vycvičiť draka...

Elio (USA, 2025, 99 min.)
Réžia: Madeline Sharafian, Domee Shi, Adrian Molina. Scenár: Julia Cho, Mark Hammer, Mike Jones. Originálne znenie: Yonas Kibreab, Zoe Saldaña, Remy Edgerly ...